Evanjelický › Micheáš › 7

Micheáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7

Nárek nad mravnou skazou1 Beda mi! Som ako po let­nej oberačke ovocia, ako paber­ky po oberačke hroz­na. Niet hroz­na na jedenie, niet raných fíg, po ktorých túži srd­ce. 2 Vy­miz­li zbožní z krajiny; niet úp­rim­ného medzi ľuďmi, všet­ci sa chys­tajú prelievať krv. Jeden na druhého poľuje sieťou. 3 Ich ruky sú upriamené na zlo, aby ho ob­rat­ne vy­konali; knieža i sud­ca žiadajú ú­platok a moc­ný roz­hoduje podľa vlast­nej túžby; tak pre­vracajú právo. 4 Naj­lepší z nich je ako bod­liak a naj­poc­tivejší z nich je ako tŕňový plot. Na­stal deň tvoj­ho tres­tu; teraz bude zmätok medzi nimi. 5 Ne­ver­te blížnemu; nedôveruj­te priateľovi! Chráň sa ot­voriť ús­ta aj pred tou, ktorú máš v náručí. 6 Lebo syn znevažuje ot­ca, dcéra po­vs­táva proti svojej mat­ke, ne­ves­ta proti svok­re; ne­priateľmi človeka sú jeho domáci. Nádej na Božiu milosť7 Ja však chcem hľadieť na Hos­podina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vy­slyší. 8 Neraduj sa nado mnou, ne­priateľka moja! Ak som padol, po­vs­tanem, ak sedím v tme, Hos­podin mi je svet­lom. 9 Musím znášať hnev Hos­podinov, lebo som sa pre­hrešil proti Ne­mu, do­kiaľ ne­urov­ná môj spor a ne­pomôže mi k právu. Vy­vedie ma na svet­lo a uzriem Jeho spásonos­ný skutok. 10 Po­tom uvidí moja ne­priateľka, a han­ba po­kryje tú, čo mi hovorila: Kde je Hos­podin, tvoj Boh? Moje oči sa popasú na nej; teraz bude pošliapaná sťa blato na uliciach. 11 To bude deň budovania tvojich múrov, v ten deň rozšíri tvoje hranice. 12 V ten deň prídu k tebe od Asýrie po Egypt, od Egyp­ta po Euf­rat, od jed­ného mora k druhému a od jed­ného vr­chu k druhému. 13 Ale zem bude pu­statinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skut­kov. Prosba o zahanbenie národov14 Pas svoj ľud svojou ber­lou, ovce svoj­ho dedičs­tva, ktoré bývajú osamote v lese upro­stred ovoc­ného sadu. Nech sa pasú v Bášáne a Gileáde ako za starodáv­nych čias. 15 Ukážem im pred­iv­né veci ako v dňoch, keď si vy­chádzal z Egyp­ta. 16 Uvidia to národy a za­han­bia sa za všet­ku svoju moc; položia ruku na ús­ta, uši im ohluch­nú. 17 Prach budú lízať ako had, podob­ne ako zem­ské plazy. S chvením vy­j­dú zo svojich zám­kov, ob­rátia sa v strachu k Hos­podinovi, nášmu Bohu. Teba sa budú báť. 18 Kto je Boh ako Ty, ktorý od­púšťa viny, ktorý pre­hliada prie­stup­ky zvyšku svoj­ho dedičs­tva? Ne­tr­vá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť. 19 Zľutuje sa opäť nad na­mi, rozšliape naše viny a uvrh­ne do hl­bín mora všet­ky naše hriechy. 20 Ty pre­ukážeš ver­nosť Jákobovi a Ab­rahámovi milosť, ako si pri­sahal našim ot­com od dáv­nych čias.