EvanjelickýKazateľ2,17

Kazateľ 2:17

Vtedy som znenávidel život, lebo sa mi sprotivilo všet­ko, čo sa deje pod sln­kom. Veď všet­ko je már­nosť a hon­ba za vet­rom.


Verš v kontexte

16 Pamiat­ka po múd­rom ani po bláz­novi ne­tr­vá naveky, v budúcich dňoch sa za­bud­ne na všet­ko a múd­ry umiera tak ako blázon. 17 Vtedy som znenávidel život, lebo sa mi sprotivilo všet­ko, čo sa deje pod sln­kom. Veď všet­ko je már­nosť a hon­ba za vet­rom. 18 Znenávidel som všet­ku svoju lopotu, ktorou som sa umáral pod sln­kom, ktorú musím zanechať tomu, čo príde po mne.

späť na Kazateľ, 2

Príbuzné preklady Roháček

17 A tak som nenávidel život, pre­tože sa mi protivilo všet­ko to, čo sa deje pod sln­kom, lebo je všet­ko már­nosť a hon­ba po vet­re.

Evanjelický

17 Vtedy som znenávidel život, lebo sa mi sprotivilo všet­ko, čo sa deje pod sln­kom. Veď všet­ko je már­nosť a hon­ba za vet­rom.

Ekumenický

17 Znenávidel som život, lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod sln­kom, veď všet­ko je már­nosť a hon­ba za vet­rom.

Bible21

17 Pro­to mě omrzel ten­to život; ne­líbí se mi vůbec nic pod slun­cem. Všech­no je marnost a hon­ba za větrem!