Evanjelický › Jonáš › 4

Jonáš

• 1
• 2
• 3
• 4

Boh a prorok1 Jonášovi sa to veľmi ne­páčilo a na­hneval sa. 2 I mod­lil sa k Hos­podinovi: Ó, Hos­podine, či som nehovoril o tom, keď som bol ešte vo svojej krajine? Pre­to som chcel skôr uj­sť do Taršíša, lebo som vedel, že Ty si Boh milos­tivý a ľútos­tivý, zhovievavý a bohatý v dob­rote; Ty oľutúvaš nešťas­tie. 3 A teraz, Hos­podine, vez­mi môj život, lebo mi je lepšie zo­mrieť, ako žiť. 4 Hos­podin riekol: Či si sa právom roz­hneval? 5 Jonáš vy­šiel z mes­ta a usadil sa východ­ne od neho; urobil si tam chat­ku a sedel pod ňou v tieni, aby uvidel, čo sa bude v mes­te diať. 6 Vtedy Hos­podin, Boh, dal vy­rásť ricínov­níku, a ten vy­rás­tol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou, a tak ho vy­tr­hol z jeho ne­vôle. Jonáš sa ricínov­níku veľmi za­radoval. 7 Ale na druhý deň za svitania Boh na­strojil čer­va, ktorý na­padol ricínov­ník, a ten vy­schol. 8 Keď vy­šlo sln­ko, na­strojil Boh horúci východ­ný vietor a sln­ko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omd­lieval a žiadal si zo­mrieť hovoriac: Lepšie mi je zo­mrieť, ako žiť. 9 Boh riekol Jonášovi: Či si sa právom roz­hneval pre ricínov­ník? A on od­vetil: Právom som sa roz­hneval, až na sm­rť. 10 Tu po­vedal Hos­podin: Tebe je ľúto ricínov­níka, pri ktorom si sa ne­na­máhal a ktorý si ne­pes­toval, ktorý za noc vy­rás­tol a za noc za­hynul; 11 a mne ne­má byť ľúto Ninive, veľkého mes­ta, v ktorom je viac ako stod­vad­saťtisíc ľudí, ktorí ne­vedia roz­lišovať medzi tým, čo je na­pravo a čo naľavo, a k tomu mnoho dobyt­ka?