Evanjelický › Jonáš › 3

Jonáš

• 1
• 2
• 3
• 4

Pokánie v Ninive1 Slovo Hos­podinovo za­znelo Jonášovi druhý raz tak­to: 2 Vstaň, choď do veľkého mes­ta Ninive a káž mu, čo ti po­viem. 3 Jonáš vstal a šiel do Ninive podľa roz­kazu Hos­podinov­ho. Ninive však bolo ne­smier­ne veľkým mes­tom pred Bohom, na tri dni chôdze. 4 Keď Jonáš vchádzal do mes­ta, v pr­vý deň ces­ty volal: Ešte štyrid­sať dní, a Ninive bude vy­vrátené! 5 Vtedy uverili Ninivčania Bohu, vy­hlásili pôst od naj­väčšieho až po naj­menšieho a ob­liek­li sa do vrecoviny. 6 Keď sa správa o tom do­stala k niniv­skému kráľovi, ten vstal zo svoj­ho trónu, zložil zo seba plášť, odel sa vrecovinou a sadol si do popola. 7 Po­tom dal rozh­lásiť po Ninive ako roz­hod­nutie kráľa a jeho šľach­ticov: Nech ani ľudia ani zvieratá, rožný statok ani ovce ne­okúsia nič, nech sa ne­pasú, ani vodu ne­pijú. 8 A nech sa ľudia i zvieratá odejú vrecovinou a moc­ne volajú k Bohu; nech sa každý od­vráti od svojej zlej ces­ty a od násilia, čo má na rukách. 9 Kto vie? Azda sa Boh znova zľutuje, od­vráti sa od svoj­ho blčiaceho hnevu a nezahynieme. 10 Keď Boh videl ich skut­ky, že sa od­vrátili od svojej zlej ces­ty, bolo Mu ľúto do­pus­tiť nešťas­tie, ktorým im po­hrozil, a nedopus­til ho.