Evanjelický › Jakubov › 3

Jakubov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

O jazyku1 Nech­cite byť, bratia moji, tak mnohí učiteľmi; vedz­te, že súd nad nami bude ťažší. 2 Veď sa my všet­ci v mnohom pre­hrešujeme. Ak sa nie­kto ne­preh­rešuje v reči, je do­konalý muž, schop­ný držať si na uzde aj celé telo. 3 Keď koňom dávame do úst zubad­lá, aby nám boli po­voľné, usmerňujeme aj celé ich telo. 4 A hľa, aj lode - hoci sú také veľké a ženú ich prud­ké vet­ry - riadi naj­menšie kor­mid­lo, kam chce kor­midel­níkova vôľa. 5 Podob­ne aj jazyk: je malý úd, ale chváli sa veľkými vecami. Aj­hľa, aký malý oheň, a akú veľkú horu za­páli! 6 Jazyk je ohňom; svetom ne­právos­ti medzi našimi úd­mi stáva sa jazyk: poškv­rňuje celé telo, a roz­paľovaný pek­lom za­paľuje beh života. 7 Všet­ku divú zver, aj vtákov, plazy, aj mor­ské tvory krotievajú aj krotili ľudia, 8 ale jazyk, (toto) ne­pokoj­né zlo, pl­né smr­tiaceho jedu, ni­kto z ľudí ne­vládze skrotiť. 9 Ním dob­rorečíme Pánovi a Ot­covi, ním pre­klíname ľudí stvorených na podobu Božiu; 10 z tých is­tých úst vy­chádza dob­rorečenie a pre­klínanie. Bratia moji, to ne­má tak byť! 11 Či z prameňa tým is­tým ot­vorom vy­viera slad­ká a hor­ká voda? 12 Či figov­ník, bratia moji, môže rodiť olivy, alebo vinič figy? Ani slaný (prameň) ne­vydáva slad­kú vodu. Zemská a nebeská múdrosť13 Kto je medzi vami múd­ry a roz­um­ný? Nech dob­rým konaním pre­ukáže svoje skut­ky v múd­rej skrom­nos­ti! 14 Ale ak máte hor­kú vášnivosť a hašterivosť v srd­ci, ne­vych­vaľuj­te sa a ne­klam­te proti prav­de. 15 Toto nie je múd­rosť zhora, ale po­zem­ská, zmys­lová, démonic­ká. 16 Lebo kde je vášnivosť a hašterivosť, tam je ne­pokoj a všet­ko možné zlo. 17 Ale múd­rosť, ktorá je zhora, je predovšet­kým čis­tá, po­tom po­kojamilov­ná, krot­ká, po­slušná, pl­ná milo­sr­den­stva a dob­rého ovocia, ne­stran­ná, bez po­krytec­tva. 18 A ovocie spravod­livos­ti roz­sieva sa v po­koji tým, čo tvoria po­koj.