Evanjelický › Hozeáš › 4

Hozeáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14

Úplná skazenosť Izraela1 Počuj­te, Iz­rael­ci, slovo Hos­podinovo, lebo Hos­podin má spor s obyvateľmi krajiny; lebo niet ver­nos­ti ani lás­ky, ani po­znania Boha v krajine. 2 Pre­klínanie a lož, vraždy a krádeže, cudzoložs­tvo a násilie, a krv­ná vina stíha krv­nú vinu. 3 Pre­to trúch­liť bude krajina a zo­slab­ne každý, kto býva v nej; s poľnou zverou i nebes­kým vtác­tvom aj mor­ské ryby za­hynú. Proti kňazom a modloslužbe4 Nech ni­kto ne­ob­viňuje, nech ni­kto nekar­há! Lebo s tebou mám spor, kňaz! 5 Po­tkneš sa vo dne, a po­tkne sa s tebou aj prorok v noci a zničím aj tvoju mat­ku. 6 Môj národ zhynie pre ne­vedomosť; keďže ty si za­vr­hol po­znanie, za­vrh­nem aj ja teba ako svoj­ho kňaza. Za­budol si na učenie svoj­ho Boha, i ja za­bud­nem na tvojich synov. 7 Čím ich bolo viac, tým viac hrešili proti mne. Ich dôs­toj­nosť zmením na po­tupu. 8 Žijú z hriechu môj­ho ľudu, po jeho vine túžia. 9 Po­tom sa kňazovi bude vodiť ako ľudu; po­tres­tám ho za jeho ces­ty a od­platím mu podľa jeho skut­kov. 10 Budú jesť, ale sa ne­na­sýtia, smil­niť budú, ale sa nerozm­nožia, lebo opus­tili Hos­podina, aby pes­tovali smils­tvo. 11 Víno a mušt odo­berá roz­um môj­mu ľudu. 12 Svoj­ho dreva sa pýta a jeho palica mu veští, lebo duch smils­tva ho zviedol, a smil­ne sa od­vracajú od svoj­ho Boha. 13 Na končiaroch vr­chov obetujú a kadia na pahor­koch, pod dubom, lin­dou a cérom, lebo ich tieň je príjem­ný. Pre­to smil­nia vaše dcéry a vaše ne­ves­ty cudzoložia. 14 Ale ne­pot­res­tám vaše dcéry za to, že smil­nia, a vaše ne­ves­ty za to, že cudzoložia, lebo sami kňazi chodia stranou s ne­vies­t­ka­mi a obetujú s kul­tic­kými ne­vies­t­ka­mi. A nerozum­ný ľud pad­ne. 15 Ak smil­níš ty, Iz­rael, nech sa Júda ne­previní! Nechoďte do Gil­gálu, ne­putuj­te do Bét-Ávenu; ne­prisahaj­te: Akože žije Hos­podin! 16 Iz­rael je tvrdo­hlavý ako tvrdo­hlavá jalovica. Môže ho teraz pásť Hos­podin voľne ako barán­ka? 17 Ef­rajim je prív­ržen­com modiel, nechaj ho! 18 Keď je po pijatike, ne­pres­taj­ne smil­nia; milovali viac po­tupu ako svoju hr­dosť. 19 Vietor ich uchváti svojimi peruťami a vy­j­dú na han­bu pre svoje obete.