Evanjelický › Hozeáš › 11

Hozeáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14

Hospodinova láska premáha nevďačnosť Izraela1 Keď bol Iz­rael mladý, za­miloval som si ho; z Egyp­ta som po­volal svoj­ho syna. 2 Čím viac som ich volal, tým viac od­chádzali odo mňa. Obetovali baalom a kadili tesaným mod­lám, 3 hoci ja som učil chodiť Ef­rajima, ja som ich brával za ruky, ale ne­poz­nali, že ja som ich uzdravoval, 4 priťahoval som ich ľud­skými putami a po­v­raz­mi lás­ky. Bol som im ako tí, čo obľahčujú jar­mo na ich lícach, na­kláňal som sa k nim a kŕmil som ich. 5 Na­vrátia sa do Egyp­ta, ale ich kráľom bude Aššúr, lebo sa nech­celi vrátiť ku mne. 6 Meč bude zúriť po ich mes­tách, skon­cuje s ich syn­mi a požerie ich pre ich pred­sav­zatia. 7 Ľud môj sa trvalo od­vracia odo mňa, pre­to je predurčený pre jar­mo, ktoré nik nena­dvih­ne. 8 Ako by som sa ťa mohol vzdať, Ef­rajim, ako by som ťa vy­dal na­pos­pas, Iz­rael? Ako by som ťa mohol vy­dať ako Ad­mu, naložiť s tebou ako s Ceboímom? Srd­ce sa ob­racia vo mne, súčas­ne po­hol sa môj súcit. 9 Ne­na­pl­ním svoj pálčivý hnev, ne­zničím opäť Ef­rajim. Však som ja Boh, a nie človek, Svätý upro­stred teba, a ne­prídem so zlosťou. 10 Pôj­du za Hos­podinom. On bude revať ako lev. Keď bude revať, pri­beh­nú s chvením synovia od západu. 11 Priženú sa s chvením z Egyp­ta ako vták, ako holubica z Asýrie, dám im bývať vo vlast­ných domoch - znie výrok Hos­podinov.