Evanjelický › Filipským › 2

Filipským

• 1
• 2
• 3
• 4

Láska a pokora1 Ak je teda nejaké na­pomenutie v Kris­tovi, ak je nejaké po­vzbudenie lás­ky, ak je nejaké spoločen­stvo Ducha, ak je nejaký súcit a milo­sr­den­stvo, 2 na­plňte moju radosť: zmýšľaj­te rov­nako, maj­te rov­nakú lás­ku, buďte jed­na duša a jed­na myseľ, 3 nič nerob­te z hašterivos­ti a már­nej ctižiados­ti, ale radšej v po­kore iných po­kladaj­te za hod­not­nejších než seba, 4 a nehľadaj­te každý len svoj pros­pech, ale aj pros­pech iných. 5 Tak zmýšľaj­te medzi sebou, ako aj Ježiš Kris­tus, 6 ktorý mal podobu Božiu a svoju rov­nosť s Bohom ne­po­kladal za lúpež, 7 ale vzdal sa hod­nos­ti, vzal na seba podobu služob­níka, podob­ný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, 8 ponížil sa a bol po­slušný do smr­ti, a to až do smr­ti na kríži. 9 Pre­to Ho aj Boh nad­mieru po­výšil a dal Mu meno nad každé meno, 10 aby v Ježišovom mene po­kľak­lo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, 11 a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vy­znával, že Ježiš Kris­tus je Pán. Vernosť a čistota12 A tak, moji milovaní, ako ste vždy boli po­slušní, nielen v mojej prítom­nos­ti, ale ešte viac teraz v mojej ne­prítom­nos­ti, s bázňou a s chvením konaj­te svoje spasenie. 13 Však boj je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli aj činili nad svoju dob­rú vôľu. 14 Všet­ko čiňte bez re­ptania a bez po­chybovania, 15 aby ste boli bez úhony a úp­rim­ní, bez­vad­né deti Božie upro­stred toh­to pre­vráteného a skazeného po­kolenia, v ktorom sa javíte ako jas­né hviez­dy vo ves­míre. 16 Za­chovávaj­te slovo života, aby mi bolo chválou v deň Kris­tov, že som nebežal nadar­mo a ne­na­máhal sa nadar­mo. 17 Ale keby som bol aj obetovaný ako žer­tva v službe vašej viery, radujem sa a spolu sa radujem s vami všet­kými, 18 aj vy sa raduj­te a spolu sa raduj­te so mnou. Timoteos a Epafroditos19 Mám však nádej v Pánovi Ježišovi, že čo­skoro pošlem k vám Timotea, aby som sa aj ja po­tešil správou, čo je s vami. 20 Veď ne­mám ni­koho iného, kto by tak zmýšľal a tak úp­rim­ne sa staral o vás, 21 lebo všet­ci os­tat­ní hľadajú len svoje, a nie to, čo je Ježišovo Kris­tovo. 22 Ale o ňom viete, že sa osvedčil, veď ako syn s ot­com pracoval so mnou v službe evan­jeliu. 23 A tak mám nádej, že ho budem môcť po­slať k vám hneď, len čo sa do­zviem, čo bude so mnou. 24 Áno, pev­ne verím v Pánovi, že aj ja skoro prídem. 25 Uznali sme však za po­treb­né po­slať k vám Epaf­rodita, svoj­ho brata, spolu­pracov­níka a spolu­bojov­níka, ktorého ste po­slali, aby mi po­slúžil v núdzi; 26 lebo už túžil po vás všet­kých a trápil sa, keďže ste sa do­počuli, že bol chorý. 27 Lebo aj bol chorý a už blíz­ky smr­ti, ale Boh sa zmiloval nad ním, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som ne­mal zár­mutok nad zár­mutok. 28 Pre­to tým skôr som ho po­slal, aby ste ho opäť uvideli a radovali sa, a ja aby som mal menej trápenia. 29 Prij­mite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a uc­tite si takých­to ľudí. 30 Lebo on sa v práci pre Kris­ta pri­blížil až k smr­ti a aj život si vy­stavil nebez­pečen­stvu, aby do­pl­nil, v čom ste mi vy ne­moh­li do­statočne po­slúžiť.