EvanjelickýEzdráš9

Ezdráš

Ezdrášov boj proti miešaným manželstvám1 Keď sa toto skončilo, do­stavili sa ku mne predáci a po­vedali mi: Ľud iz­rael­ský ani kňazi, a ani levíti sa ne­od­delili od národov krajín; konajú podľa ohav­nos­tí Kanaán­cov, Chit­tij­cov, Perizej­cov, Jebúsej­cov, Am­món­cov, Moáb­cov, Egypťanov a Amorej­cov. 2 Lebo pre seba a pre svojich synov si brali za ženy z ich dcér, takže sväté semeno zmiešali s národ­mi krajín; kniežatá a predáci boli pr­ví pri tej­to ne­vere. 3 Keď som o tom počul, roz­tr­hol som si odev aj rúcho, tr­hal som si vlasy z hlavy aj bradu a sedel ako omráčený. 4 Vtedy sa zišli ku mne všet­ci, čo boli znepokojení slovami Boha iz­rael­ského proti vierolom­nos­ti vy­hnan­cov, ale ja som sedel ako omráčený až do večer­nej obete. 5 Pri večer­nej obeti som po­vs­tal zo svoj­ho po­korenia s roz­tr­hnutým odevom a rúchom, kľakol som na kolená, vy­strel ruky k svoj­mu Bohu 6 a po­vedal som: Bože môj, pýrim sa a han­bím po­z­dvih­núť, Bože môj, svoju tvár k Tebe, lebo naše ne­právos­ti sa rozm­nožili až nad hlavu a naše pre­vinenie vzrást­lo až k nebu. 7 Odo dní svojich ot­cov ne­sieme veľkú vinu až pod­nes, a pre svoje viny boli sme vy­daní - my, naši králi a naši kňazi - do rúk kráľov krajín pod meč, do zajatia, na lúpež a po­hanenie ako aj dnes. 8 Ale teraz sa nám na kratučký okamih do­stalo zmilovania od Hos­podina, nášho Boha, tak že nám za­choval zvyšok za­chránených a dal nám pev­né byd­lis­ko na svojom svätom mies­te; takže nám náš Boh osvietil oči a dal nám trochu po­ok­riať v našom zo­tročení. 9 Sme síce ot­rok­mi, náš Boh nás však ne­opus­til v našom zo­tročení, ale na­klonil nám priazeň perz­ských kráľov, dal nám po­ok­riať, aby sme vy­výšili dom svoj­ho Boha a vy­stavili, čo bolo v tros­kách. Ohradil nás v Jud­sku a v Jeruzaleme. 10 Ale čo po­vieme teraz, Bože náš, veď sme opus­tili Tvoje pri­kázania, 11 ktoré si dal pro­stred­níc­tvom svojich služob­níkov, prorokov, keď si po­vedal: Krajina, do ktorej vchádzate, aby ste ju za­brali, je krajinou poškvr­nenou nečis­totou národov krajín, ich ohav­nosťami, ktorými ju na­pl­nili svojou nečis­totou z jed­ného kon­ca na druhý. 12 Ne­vydávaj­te svoje dcéry za ich synov, ani ich dcéry neber­te pre svojich synov; ni­kdy nehľadaj­te pre nich po­koj ani blaho, aby ste zo­sil­neli a jed­li dob­ré veci krajiny a aby ste ju navždy dedične zau­jali pre svojich synov. 13 Ale po všet­kom, čo na nás prišlo za naše zlé činy a za naše veľké pre­vinenie, Ty, Bože náš, pred­sa si nás ne­tres­tal podľa našich vín, ale dal si nám tak­to sa za­chrániť. 14 Či sme znova ne­porušili Tvoje pri­kázania a ne­spriaz­nili sme sa s týmito ohav­nými národ­mi? Iste sa budeš hnevať na nás, až nás za­hubíš, takže ni­kto ne­os­tane a nebude za­chránený. 15 Hos­podine, Bože náš, Ty si spravod­livý, lebo sme za­chránení dnes as­poň ako zvyšok. Hľa, pred Tvojou tvárou sme so svojím pre­vinením, hoci pre takú vec ne­možno ob­stáť pred Tebou.