EvanjelickýEzdráš2

Ezdráš

Počet navrátených so Zerubábelom1 Toto sú prís­lušníci kraja, ktorí vy­šli zo zajatia vy­hnan­cov, ktorých babylon­ský kráľ Nebúkad­necar od­vliekol do Babylonie, a vrátili sa do Jeruzalema a do Jud­ska, každý do svoj­ho mes­ta; 2 tí, ktorí prišli so Zerubábelom, Jéšu­om, Nehemiášom, Sérájom, Reelájom, Mor­dochajom, Bilšánom, Mis­párom, Big­vajom, Rechúmom, Baanom; počet mužov ľudu iz­rael­ského: 3 synov Paróšových dvetisícs­tosedem­desiatd­va, 4 synov Šefat­jových tri­stosedem­desiatd­va, 5 synov Árachových sedem­stosedem­desiat­päť, 6 synov Pachat-Moábových, to jest synov Jéšúových a Jóábových, dvetisíc­osem­stod­vanásť, 7 synov Élámových tisíc­dve­stopäťdesiatštyri, 8 synov Za­ttúových deväťs­to štyrid­saťpäť, 9 synov Za­kkajových sedem­stošesťdesiat, 10 synov Báníových šesťs­toštyrid­saťd­va, 11 synov Bébájových šesťs­tod­vad­saťt­ri, 12 synov Az­gádových tisíc­dve­stod­vad­saťd­va, 13 synov Adoníkámových šesťs­tošesťdesiatšesť, 14 synov Big­vájových dvetisíc­päťdesiat šesť, 15 synov Adínových štyris­topäťdesiatštyri, 16 synov Áterových, totiž Jechiz­kijových, deväťdesiatosem, 17 synov Bécajových tri­stod­vad­saťt­ri, 18 synov Jóráhových stod­vanásť, 19 synov Chášumových dve­stod­vad­saťt­ri, 20 synov Gib­bárových deväťdesiat­päť, 21 synov bet­lehem­ských stod­vad­saťt­ri, 22 mužov ne­tófs­kych päťdesiatšesť, 23 mužov anátót­skych stod­vad­saťosem, 24 mužov áz­mávét­skych štyrid­saťd­va, 25 mužov kir­jat­jeárím­skych, kefír­skych a beérót­skych sedem­stoštyrid­saťt­ri, 26 mužov z Rámy a z Geby šesťs­tod­vad­saťjeden, 27 mužov mik­más­kych stod­vad­saťd­va, 28 mužov bét-él­skych a áj­skych dve­stod­vad­saťt­ri, 29 synov Nebóvých päťdesiatd­va, 30 synov Mag­bíšových stopäťdesiatšesť, 31 synov iného Élama tisíc­dve­stopäťdesiatštyri, 32 synov Chárímových tri­stod­vad­sať, 33 synov z Lódu, Chádídu a z Óna sedem­stod­vad­saťpäť, 34 mužov jevišs­kých tri­stoštyrid­saťpäť 35 synov Senááových tritisícšesťs­tot­rid­sať. 36 Kňazi: synov Jedajových z domu Jéšúov­ho deväťs­tosedem­desiatt­ri, 37 synov Im­mérových tisíc­päťdesiatd­va, 38 synov Pašchúrových tisíc­dve­stoštyrid­saťsedem, 39 synov Chárímových tisíc­sedem­násť. 40 Levíti: synov Jéšúových a Kad­miélových, totiž synov Hódav­jových, sedem­desiatštyri, 41 Speváci: synov Ásáfových stod­vad­saťosem. 42 Vrát­nici: synov Šal­lúmových, Átérových, Tal­mónových, Akúbových, Chatítáových a synov Šóbajových, všet­kých stot­rid­saťdeväť. 43 Chrámoví ne­voľníci: synovia Cícháovi, Chašúfovi, Tab­báótovi, 44 Kérósovi, Síaháovi, Pádónovi, 45 Lebánovi, Chagábovi, Ak­kúbovi, 46 Chágábovi, Šam­lajovi, Chánánovi, 47 Gid­délovi, Gacharovi, Réájovi, 48 Recínovi, Nekódovi, Gaz­zámovi, 49 Uzzovi, Páséachovi, Bésajovi, 50 As­náovi, Meúnij­cov, Nefúsij­cov, 51 Bak­búkovi, Chakúfáovi, Char­chúrovi, 52 Bac­lútovi, Mechídovi, Charšovi, 53 Bar­kósovi, Siserovi, Támachovi, 54 Necíachovi, Chatífovi, 55 synovia služob­níkov Šalamúnových: synovia Sótajovi, Sóferetovi, Perúdovi, 56 Jas­lovi, Dar­kónovi, Gid­délovi, 57 Šefat­jovi, Chat­tílovi, Pócheret-Hac­cebájímovi a synovia Ámíovi. 58 Všet­kých chrámových ne­voľníkov a synov služob­níkov Šalamúnových bolo tri­stodeväťdesiatd­va. 59 A títo vy­šli z Tél-Melachu, Tél-Charše, Kerúb-Ad­dánu a z Im­méru, a ne­moh­li do­kázať, či je ich rod a pôvod z Iz­raela: 60 synovia Delajovi, Tóbijovi a synovia Nekódovi, bolo ich šesťs­topäťdesiatd­va. 61 Z kňaz­ských po­tom­kov: synovia Chobajovi, Hak­kócovi a Bar­zil­lajovi, ktorý si vzal za ženu jed­nu z dcér Bar­zil­laja Gileád­skeho a pre­vzal jeho meno. 62 Títo hľadali svoje rodové záz­namy, ale nenašli. Vy­lúčili ich teda z kňazs­tva. 63 Mies­to­držiteľ im za­kázal jesť z najs­vätejších vecí, kým ne­povs­tane kňaz pre opytovanie sa po­mocou urím a tumím. 64 Celé zhromaždenie malo do­ved­na štyrid­saťd­vatisíc tri­stošesťdesiat osôb, 65 ok­rem ich ot­rokov a ot­rokýň, ktorých bolo sedem­tisíc tri­stot­rid­saťsedem, a dve­sto spevákov i speváčok. 66 Koní mali sedem­stot­rid­saťšesť, mulíc dve­stoštyrid­saťpäť, 67 tiav štyris­tot­rid­saťpäť, oslov šesťtisíc sedem­stod­vad­sať. 68 Nie­ktorí z predákov rodín, keď prišli k domu Hos­podinov­mu v Jeruzaleme, dob­rovoľne obetovali na dom Boží, aby ho po­stavili na pôvod­nom mies­te: 69 podľa svojej možnos­ti venovali na boho­služob­ný po­klad šesťdesiat­jeden­tisíc zlatých drachiem, päťtisíc striebor­ných mín a sto kňaz­ských rúch. 70 Kňazi a levíti, nie­ktorí z ľudu, speváci i vrát­nici a chrámoví ne­voľníci sa usadili vo svojich mes­tách; aj celý Iz­rael sa usadil vo svojich mes­tách.