Evanjelický › Ester › 3

Ester

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10

Hámánove úklady proti Židom1 Po tých­to udalos­tiach kráľ Ahas­vér po­výšil Hámána Agags­kého, syna Ham­medátov­ho; po­stavil jeho kres­lo vy­ššie nad všet­ky kniežatá, ktoré boli u neho. 2 Všet­ci kráľov­skí služob­níci, ktorí boli v kráľov­skej bráne, si kľakali a klaňali sa pred Hámánom, lebo tak roz­kázal kráľ. Ale Mor­dochaj si nekľakal, ani sa nek­laňal. 3 Kráľov­skí služob­níci v kráľov­skej bráne do­hovárali Mor­dochajovi: Prečo porušuješ kráľov príkaz? 4 Do­hovárali mu deň po dni, ale ne­pos­lúchol ich. Oznámili teda Hámánovi, aby si všimol, ako je to s Mor­dochajom, lebo im oznámil, že je Žid. 5 Hámán si všimol, že Mor­dochaj si pred ním nekľaká, ani sa nek­lania. Vtedy sa Hámán na­pl­nil hnevom. 6 Vo svojich očiach po­hr­dol ním na­toľko, že sa roz­hodol siah­nuť rukou na samého Mor­dochaja, lebo mu oznámili, z akého národa je Mor­dochaj. Po­tom sa Hámán snažil vy­hubiť všet­kých Židov, teda Mor­dochajov národ, v celom Ahas­vérovom kráľov­stve. 7 V pr­vom mesiaci, totiž v mesiaci nísán, v dvanás­tom roku kraľovania Ahas­véra, padol lós pred Hámánom, aby veštil budúc­nosť od jed­ného dňa k druhému a mesiac za mesiacom až po dvanás­ty mesiac, totiž po mesiac ádár. 8 Hámán po­vedal kráľovi Ahas­vérovi: Jes­tvuje jeden národ, ktorý je rozp­týlený, a pred­sa od­delený medzi národ­mi vo všet­kých provin­ciách tvoj­ho kráľov­stva. Ich zákony sú od­lišné od zákonov všet­kých národov, ani kráľov­skými zákon­mi sa ne­správajú, takže pre kráľa nie je výhod­né nechať ich na po­koji. 9 Ak to kráľ uzná za vhod­né, nech sa na­píše, aby ich vy­hubili. Za­platím do rúk po­plat­níkov desaťtisíc talen­tov strieb­ra, aby ich od­vied­li do kráľov­ských po­klad­níc. 10 Vtedy kráľ sňal zo svojej ruky pečat­ný prs­teň a dal ho Hámánovi Agags­kému, synovi Ham­medátov­mu, ne­priateľovi Židov. 11 Kráľ po­vedal Hámánovi: Budú ti dané peniaze i ten národ, aby si mohol s ním naložiť, ako sa ti bude páčiť. 12 Na trinás­ty deň pr­vého mesiaca za­volali kráľov­ských pisárov, a tí na­písali všet­ko, ako roz­kázal Hámán kráľov­ským sat­rapom a mies­to­držiteľom v každej provin­cii a kniežatám každého národa; každej provin­cii v jej pís­me a každému národu v jeho reči. Bolo to na­písané v mene kráľa Ahas­véra a za­pečatené kráľov­skou pečaťou. 13 Vtedy po­slali po draban­toch lis­tiny do všet­kých kráľov­ských provin­cií, aby vy­hubili, po­bili a zničili všet­kých Židov, od chlap­ca až po star­ca, deti i ženy v jeden deň: trinás­ty deň dvanás­teho mesiaca, totiž v mesiaci ádár; korisť po nich sa môže rozo­brať. 14 Od­pis tej lis­tiny má sa vy­dať ako zákon v každej provin­cii, má byť zverej­nený pre všet­ky národy, aby boli pri­pravené na ten deň. 15 Draban­ti urých­lene vy­beh­li podľa slova kráľov­ho, akonáh­le bol vy­daný zákon na hrade v Šušáne. Po­tom si kráľ i Hámán za­sad­li piť, za­tiaľ čo v mes­te Šúšáne na­stalo zdesenie.