Evanjelický5. Mojžišova9

5. Mojžišova

Deuteronomium

Napomenutie k pokore1 Počuj, Iz­rael, ty chceš dnes prej­sť cez Jor­dán, aby si vtiahol a ov­ládol národy väčšie a moc­nejšie, ako si ty, mes­tá veľké a po nebo opev­nené, 2 ľud veľký a uras­tený, Anákov­cov, o ktorých vieš a počul si hovoriť: Kto ob­stojí pred Anákov­cami? 3 Tak vedz dnes, že Hos­podin, tvoj Boh, ide pred tebou. On je stravujúci oheň; On ich vy­hubí, On ich po­korí pred tebou, a ty ich vy­ženieš a rých­lo zničíš, ako ti hovoril Hos­podin. 4 Keď ich Hos­podin, tvoj Boh, zaženie spred teba, ne­mys­li si v srd­ci: Pre moju spravod­livosť ma pri­viedol Hos­podin zau­jať túto krajinu, ale pre bez­božnosť tých­to národov vy­ženie ich Hos­podin, tvoj Boh, spred teba. 5 Nie pre svoju spravod­livosť a úp­rim­né srd­ce pri­chádzaš za­brať ich krajinu, ale pre bez­božnosť tých­to národov vy­háňa ich Hos­podin, tvoj Boh, spred teba, aby spl­nil slovo, ktoré prísahou dal tvojim ot­com Ab­rahámovi, Izákovi a Jákobovi. 6 Tak vedz, že nie pre tvoju spravod­livosť dáva ti Hos­podin za­brať túto dob­rú krajinu; veď ty si tvrdo­hlavý ľud. Napomenutie k vernosti7 Pamätaj na to a nezabúdaj, ako si hneval Hos­podina, svoj­ho Boha, na púšti; odo dňa, čo si vy­šiel z Egyp­ta, až kým ste ne­prišli na toto mies­to, priečili ste sa Hos­podinovi. 8 Keď ste na Chórebe hnevali Hos­podina, tak sa roz­hneval na vás, že vás chcel vy­hubiť. 9 Keď som vy­stúpil na vrch, aby som prijal kamen­né do­sky - do­sky zmluvy, ktorú Hos­podin uzav­rel s vami - po­budol som na vr­chu štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí, nejedol som chlieb, ani vodu som ne­pil. 10 Hos­podin mi dal dve kamen­né do­sky popísané Božím prs­tom, a na nich boli všet­ky slová, ktoré vám v deň zhromaždenia hovoril Hos­podin na vr­chu z ohňa. 11 Po štyrid­siatich dňoch a štyrid­siatich nociach mi dal Hos­podin dve kamen­né do­sky - do­sky zmluvy. 12 Riekol mi Hos­podin: Vstaň, rých­lo zo­stúp od­tiaľto, lebo tvoj ľud, ktorý si vy­viedol z Egyp­ta, sa zvr­hol. Chyt­ro od­bočili z ces­ty, ktorú som im pri­kázal, a zhotovili si liatu mod­lu. 13 Vtedy mi riekol Hos­podin: Videl som ten­to ľud; veru je to ľud tvrdo­hlavý. 14 Nechaj ma, vy­hubím ich a vy­triem ich meno spod nebies; teba však urobím národom moc­nejším a počet­nejším, ako sú oni. 15 Ob­rátil som sa a zo­stúpil som z vr­chu, ktorý planul ohňom, a dve do­sky zmluvy som mal vo svojich rukách. 16 Vtedy som videl, že ste zhrešili proti Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, a urobili ste si liate teľa, chyt­ro ste od­bočili z ces­ty, ktorú vám pri­kázal Hos­podin. 17 Chytil som obe do­sky, od­hodil som ich z rúk a roz­bil pred vašimi očami. 18 Po­tom som sa vr­hol pred Hos­podina ako pred­tým, štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí som nejedol chlieb, ani vodu som ne­pil - pre všet­ky vaše hriechy, ktorých ste sa do­pus­tili, páchajúc zlo v očiach Hos­podinových, a na­hnevali ste Ho; 19 lebo som sa zhrozil hnevu a prch­kos­ti, ktorou Hos­podin za­horel proti vám tak, že vás chcel vy­hubiť. Hos­podin ma vy­počul aj ten­toraz. 20 Hos­podin sa veľmi na­hneval i na Árona a chcel ho za­hubiť. Aj za Árona som sa vtedy mod­lil. 21 Vzal som teľa - výp­lod vášho hriechu - ktoré ste si zhotovili, spálil som ho ohňom, roz­tĺkol som ho dô­klad­ne, až na prach som ho ro­zdr­vil, a prach z neho som hodil do po­toka, ktorý vy­teká z vr­chu. 22 Aj v Tabére, v Mas­se a v Kib­rót-Hat­taave hnevali ste Hos­podina. 23 Keď vás Hos­podin po­slal z Kádeš-Bar­néy so slovami: Choďte a za­ber­te krajinu, ktorú som vám dal! spriečili ste sa roz­kazu Hos­podina, svoj­ho Boha, ne­verili ste Mu a ne­počúvali ste Jeho hlas. 24 Priečili ste sa Hos­podinovi odo dňa, čo som vás po­znal. 25 Vr­hol som sa pred Hos­podina a štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí som ležal pred Ním, lebo Hos­podin riekol, že vás vy­hubí. 26 Mod­lil som sa k Hos­podinovi tak­to: Hos­podine, Pane, nezahub svoj ľud a svoje vlast­níc­tvo, ktoré si vy­kúpil svojou veľkou mocou a ktoré si sil­nou rukou vy­viedol z Egyp­ta. 27 Roz­pomeň sa na svojich služob­níkov, na Ab­raháma, Izáka a Jákoba, nehľaď na tvrdo­sť toh­to ľudu, na jeho bez­božnosť a na jeho hriech, 28 aby v krajine, z ktorej si nás vy­viedol, ne­povedali: Pre­tože ich Hos­podin ne­vládal do­viesť do krajiny, ktorú im za­sľúbil, a pre­tože ich nenávidel, vy­viedol ich, aby ich usmr­til na púšti! 29 Veď oni sú Tvojím ľudom a Tvojím vlast­níc­tvom, ktoré si vy­viedol svojou veľkou silou a vy­stretým ramenom.