Evanjelický5. Mojžišova33

5. Mojžišova

Deuteronomium

Mojžišovo požehnanie1 Toto je požeh­nanie, ktorým Boží muž Mojžiš požeh­nal Iz­rael­cov pred svojou sm­rťou: 2 Riekol: Hos­podin prišiel zo Sinaja a zažiaril im zo Séíru, zjavil sa v jase od vr­chu Párán a prišiel od Meríby pri Kádeši, po jeho pravici bol planúci oheň. 3 Vskut­ku miluješ svoj ľud. Všet­ci jeho svätí sú v Tvojej ruke, kladú sa k Tvojim nohám, budú sa učiť z Tvojich slov. 4 Mojžiš nám dal zákon ako vlast­níc­tvo zboru Jákobov­ho. 5 V Ješurúne po­vs­tal kráľ, keď sa predáci ľudu zišli spolu s kmeňmi Iz­raela. 6 Nech žije Rúben a nech ne­umiera, nech nie je jeho mužov pri­málo. 7 Toto po­vedal o Júdovi: Hos­podine, vy­počuj hlas Júdov a pri­veď ho k jeho ľudu, svojimi rukami bojuj za neho a buď mu po­mocou proti jeho protiv­níkom. 8 O Lévím po­vedal: Nech tvoje tum­mím a úrím pat­ria tvoj­mu zbožnému, ktorého si skúšal v Mas­se, s ktorým si mal spor pri vodách Meríby, 9 ktorý po­vedal o svojom ot­covi a mat­ke: Ne­všímaj si ich! a na svojich bratov ne­poz­rel ani svojich synov ne­poz­nal, lebo za­chovávali Tvoju reč a Tvoju zmluvu do­držiavali. 10 Jákoba budú učiť Tvojim právam a Iz­rael Tvoj­mu zákonu; klásť budú kadid­lo pred Teba a celožer­tvu na Tvoj ol­tár. 11 Hos­podine, požeh­naj jeho silu a obľúb si dielo jeho rúk! Zdrv bed­rá jeho od­por­cov, i tých, čo ho nenávidia, aby ne­povs­tali viac. 12 O Ben­jamínovi po­vedal: Miláčik Hos­podinov, bez­pečne pre­býva pri Ňom. On ho chráni po všet­ky dni. Pre­býva medzi jeho úbočiami. 13 O Jozefovi po­vedal: Hos­podin nech požeh­náva jeho krajinu najv­zác­nejšou rosou z nebies a z pra­hl­biny, čo leží dolu, 14 najv­zác­nejším, čomu sln­ko dáva do­zrieť; najv­zác­nejšou úrodou mesiacov, 15 naj­lepším bohat­stvom pravekých vr­chov a vzác­nosťou večných pahor­kov, 16 vzác­nosťou krajiny, a tým, čo ju pl­ní, i priazňou Toho, ktorý síd­li v kre. Nech to príde na hlavu Jozefovu a na temeno za­sväteného medzi jeho brat­mi. 17 Jeho veleba je ako pr­vorodený býk, rohy jeho sú ako rohy divého byvola; nimi kole národy na­pos­pol, až do končín zeme. .. Také sú desaťtisíce Ef­rajima, také sú tisíce Menaššeho! 18 O Zebulúnovi po­vedal: Raduj sa, Zebulún, zo svojej výp­ravy, a Jis­sáchár zo svojich stanov! 19 Ľudí za­volajú na vr­chy, tam budú obetovať správ­ne obete, lebo bohat­stvo mora budú vy­sávať i po­klady ukryté v pies­ku. 20 O Gádovi po­vedal: Požeh­naný, kto rozšíri pries­tor Gádov! Od­počíva ako levica a driape rameno i temeno. 21 Vy­hliadol si pr­vý podiel, lebo tam mu bol pri­delený vod­cov­ský diel, i tiahol s predák­mi ľudu a spolu s Iz­raelom vy­pl­nil spravod­livosť Hos­podinovu i Jeho práv­ne pred­pisy. 22 O Dánovi po­vedal: Dán je mladé levíča, ktoré vy­bieha z Bášánu! 23 O Naf­tálím po­vedal: Naf­tálí je sýty priaz­ne a pl­ný požeh­nania Hos­podinov­ho, more i juh si pri­svojí. 24 O Ašérovi po­vedal: Naj­požeh­nanejším zo synov nech je Ašér. Nech je miláčikom svojich bratov a nech si v oleji na­máča nohu! 25 Železo a meď sú tvoje závory, tvoja sila nech tr­vá, po­kiaľ žiješ! 26 Niet takého, ako je Boh Ješúrúnov, ženie sa po nebi na po­moc tebe vo svojej velebe po ob­lakoch. 27 Útočišťom je ti Boh od­veký a dolu vlád­nu večné ramená. On za­hnal pred tebou ne­priateľa a riekol: Vy­hub! 28 Pre­to pre­býva Iz­rael v bez­pečí, prameň Jákobov je osobit­ne v krajine obilia a muštu a z jeho neba kvap­ká rosa. 29 Blaho­slavený si, Iz­rael! Kto ti je podob­ný? Ľud, za­chránený Hos­podinom; On je tvojím ochran­ným štítom, tvojím sláv­nym mečom! Lichotiť ti budú tvoji ne­priatelia, ty však budeš kráčať po ich výšinách.