Evanjelický › 5. Mojžišova › 32

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Mojžišova pieseň1 Nebesá, na­slúchaj­te; ja pre­hovorím, zem, počúvaj slová mojich úst. 2 Nech spŕch­ne ako dážď moje na­učenie, nech moja reč padá ako rosa, ako tichý dážď na zeleň, ako lejaky na pažiť. 3 Lebo ja hlásam meno Hos­podinovo; vzdaj­te česť nášmu Bohu! 4 On Skalou, do­konalé je dielo Jeho, lebo všet­ky Jeho ces­ty sú správ­ne. Je Bohom ver­ným, a nie vierolom­ným, On spravod­livý je a priamy. 5 Spreneverili sa Mu, pre svoju poškvr­nenosť nie sú Jeho syn­mi, rod zvrátený a znet­vorený. 6 Tak­to sa od­plácate Hos­podinovi, ľud bláz­nivý a ne­múd­ry? ! Nie je On tvojím Ot­com, ktorý ťa stvoril? Ktorý ťa učinil a upev­nil? 7 Roz­pomeň sa na dáv­ne časy, uvažuj o rokoch starých po­kolení, spytuj sa svoj­ho ot­ca, a oznámi ti, svojich star­cov, a po­vedia ti! 8 Keď Naj­vyšší pri­deľoval dedičs­tvo národom, keď roz­deľoval synov ľud­ských, určoval hranice národom podľa počtu Iz­rael­cov. 9 Lebo Hos­podinovým podielom je Jeho národ, Jákob je Jeho údel­ným vlast­níc­tvom. 10 Našiel ho v pus­tej krajine, kde ne­vzhľad­ná divočina vy­je, ujal sa ho, staral sa oň, chránil si ho sťa zrenicu oka. 11 Ako orol bdie nad svojím hniez­dom a krúži nad svojimi or­líčat­mi, tak rozo­stiera si kríd­la a berie ho, ne­sie ho na svojej peruti; 12 Hos­podin sám ho vodil, nebolo pri ňom cudzieho boha. 13 Do­viedol ho na výšiny zeme a živil ho plodinami poľa, dával mu sať med zo skaly a olej z kremen­ného brala, 14 krav­ské mas­lo a ovčie mlieko spolu s tukom jah­niat, bášán­skych baranov a koz­lov a naj­lepším pšeničným zrnom: a pil si šumiacu krv hroz­na. 15 No stučnel Ješurún a spyšnel. Stučnel si, vy­pásol a vy­kŕmil si sa! Za­vr­hol Boha, ktorý ho učinil, a opo­vr­hol Skalou svoj­ho spasenia. 16 Hnali Ho k žiar­livos­ti cudzími boh­mi, ohav­nosťami Ho dráždili. 17 Obetovali démonom, ktorí nie sú Bohom, božs­tvám, ktoré ne­poz­nali, novým božs­tvám, ktoré nedáv­no prišli, ktorých sa vaši ot­covia nebáli. 18 Zaned­bal si Skalu, ktorá ťa zrodila, za­budol si na Boha, ktorý ťa splodil. 19 Videl to Hos­podin a vo svojom hneve za­vr­hol svojich synov a dcéry 20 a riekol: Skryjem si tvár pred nimi, uvidím, ako sa to s nimi skončí, lebo sú zvráteným po­kolením a ne­ver­nými deťmi. 21 Hnali ma k žiar­livos­ti tým, ktorý nie je Boh, dráždili ma svojimi ničom­nými mod­lami. Ja ich poženiem k žiar­livos­ti tým, čo nie je ľud, bláz­nivým národom ich roz­hnevám. 22 Lebo oheň vzplanul pre môj hnev, horí až do hl­bín pod­svetia, zožiera zem i jej úrodu a plameňom za­paľuje zá­klady vr­chov. 23 Na­hromadím na nich po­hromy, vy­strieľam svoje šípy na nich, 24 na hladom zo­slab­nutých a zožieraných nákazou a jedovatým morom; i zuby šeliem pošlem na nich i s jedom v prachu sa plaziacich hadov. 25 Von­ku meč bude oberať o deti a v príbyt­koch bude hrôza, ničiaca mláden­ca i pan­nu, dojča i šedivú hlavu. 26 Riekol by som: Rozp­týlim ich a vy­hladím ich pamiat­ku z ľud­stva, 27 keby som sa nebál bez­očivos­ti ne­priateľov, že to protiv­níci zle po­chopia a po­vedia: Naša ruka zvíťazila; ne­spôsobil to všet­ko Hos­podin. 28 Lebo sú bez­rad­ným národom a niet v nich chápavos­ti. 29 Keby boli múd­ri, po­chopili by to, porozumeli by, ako sa to s nimi skončí. 30 Ako by mohol jeden prena­sledovať tisíc ľudí a dvaja na útek za­hnať desaťtisíc ľudí? Iba ak by ich predala ich Skala a Hos­podin ich vy­dal na­pos­pas! 31 Lebo ich skala nie je ako naša Skala, to môžu po­súdiť aj naši ne­priatelia. 32 Lebo ich vinič po­chádza z viniča Sodomy a z viníc Gomory, ich hroz­ná sú jedovaté hroz­ná, strap­ce majú tr­p­ké. 33 Ich víno je dračou otravou a krutým vreteničím jedom. 34 Či nie je to skryté u mňa, za­pečatené v mojich po­klad­niciach? 35 Mne pat­rí po­msta i od­plata pre dobu, keď sa im za­kolíše noha, lebo deň ich záhuby je blíz­ko a rých­lo sa blíži to, čo má prísť. 36 Lebo Hos­podin zais­tí práva svoj­mu ľudu a zľutuje sa nad svojimi služob­ník­mi. Keď uvidí, že stratila sa sila a chráneným i nech­ráneným je koniec, 37 vtedy riek­ne: Kde sú ich bohovia, skala, na ktorú sa spoliehali, 38 ktorí jedávali tuk ich obetí a pili víno z ich úliatob? Nech vstanú a po­môžu vám, nech sú vám záštitou! 39 Po­zrite teraz, že ja, len ja som, a nieto Boha ok­rem mňa; ja usmr­cujem, ja obživujem, ja raním a ja uzdravím, a ni­kto z mojej ruky ne­vys­lobodí. 40 Lebo ja k nebu zdvíham svoju ruku a hovorím: Ja žijem naveky! 41 Keď na­brúsim svoj blýs­kavý meč a moja ruka chopí sa súdu, po­mstou od­platím svojim protiv­níkom a od­platím tým, čo ma nenávidia. 42 Opojím kr­vou svojej strely a môj meč naje sa mäsa s kr­vou za­bitých a zajatých, z hlavy ne­priateľs­kých vod­cov. 43 Národy, veleb­te Jeho ľud, lebo On po­mstí krv svojich sluhov, po­mstou od­platí svojim protiv­níkom a zem svoj­ho ľudu zbaví hriechu! 44 Mojžiš prišiel spolu s Józu­om, synom Núnovým, a verej­ne pred­niesol všet­ky slová tej­to pies­ne ľudu. 45 Keď Mojžiš do­hovoril všet­ky tieto slová celému Iz­raelu, 46 po­vedal im: Pri­pusťte si k srd­cu všet­ky slová, ktorými dnes svedčím proti vám, a o ktorých vy pri­kážete svojim synom, aby pl­nili všet­ky slová toh­to zákona. 47 Lebo nie je to prázd­ne slovo, ktoré sa vás ne­týka, ale je to váš život, a pre toto slovo budete dlho žiť v krajine, do ktorej idete cez Jor­dán, aby ste ju vlast­nili. Boh pripravuje Mojžiša na smrť48 V ten is­tý deň Hos­podin riekol Mojžišovi: 49 Vy­stúp na vrch Nebó v po­horí Abárím v Moáb­sku na­proti Jerichu a po­zri si Kanaán, ktorý dávam Iz­rael­com do vlast­níc­tva. 50 Na vr­chu, na ktorý vy­stúpiš, zo­mrieš a budeš pri­pojený k svoj­mu ľudu, ako zo­mrel tvoj brat Áron na vr­chu Hór a pri­pojený bol k svoj­mu ľudu, 51 pre­tože ste mi boli ne­ver­ní upro­stred Iz­rael­cov pri vodách Meríby pri Kádeši na púšti Cin, pre­tože ste ma ne­uc­tili ako Svätého upro­stred Iz­rael­cov. 52 Krajinu pred sebou uvidíš, ale do krajiny, ktorú dávam Iz­rael­com, ne­vs­túpiš.