Evanjelický5. Mojžišova31

5. Mojžišova

Deuteronomium

Józua Mojžišovým nástupcom1 Nato Mojžiš od­išiel oznámiť všet­ky tieto slová celému Iz­raelu. 2 Po­vedal im: Dnes mám stod­vad­sať rokov. Nebudem už môcť vy­chádzať a vchádzať. Aj Hos­podin mi riekol: Ne­prej­deš cez ten­to Jor­dán! 3 Hos­podin, tvoj Boh, sám pôj­de pred tebou, vy­hubí tieto národy spred teba a ty si ich pod­maníš. Józua prej­de pred tebou na druhú stranu, ako hovoril Hos­podin. 4 Hos­podin naloží s nimi, ako naložil s amorej­skými kráľmi Síchónom a Ógom aj s ich krajinami, keď ich zničil. 5 Hos­podin vám ich vy­dá a vy naložíte s nimi cel­kom podľa príkazu, ktorý som vám dal. 6 Buďte moc­ní a udat­ní, neboj­te sa, ani sa ich neľakaj­te, lebo Hos­podin, tvoj Boh, kráča s tebou; nenechá a ne­opus­tí ťa! 7 Po­tom Mojžiš za­volal Józuu a po­vedal mu pred zrakom celého Iz­raela: Buď moc­ný a udat­ný, lebo ty voj­deš s tým­to ľudom do krajiny, ktorú Hos­podin prísahou za­sľúbil dať jeho ot­com; ty im ju odo­vzdáš do dedičného vlast­níc­tva. 8 Hos­podin sám kráča pred tebou, On bude s tebou, nenechá a ne­opus­tí ťa. Neboj sa a ne­maj strach! Úprava o čítaní zákona9 Mojžiš spísal ten­to zákon a dal ho kňazom, synom Lévího, ktorí nosili truh­lu zmluvy Hos­podinovej, i všet­kým starším Iz­raela. 10 Mojžiš im pri­kázal: Na kon­ci každého sied­meho roku, v čase určenom na od­pus­tenie dl­hov, na sviatok stán­kov, 11 keď sa celý Iz­rael príde ukázať pred Hos­podinom, tvojím Bohom, na mies­to, ktoré si On vy­volí, budeš na­hlas predčitovať ten­to zákon pred celým Iz­raelom. 12 Zhromaždi ľud, mužov, ženy, deti i cudzin­cov, ktorí bývajú v tvojich osadách; nech počúvajú a učia sa báť Hos­podina, vášho Boha, a nech sa usilujú pl­niť všet­ky slová toh­to zákona. 13 Aj ich synovia, ktorí ho ešte ne­poz­najú, nech ho počujú a učia sa báť Hos­podina, vášho Boha, po všet­ky dni, kým budete žiť na zemi, ktorú sa chys­táte zau­jať, keď prej­dete cez Jor­dán. Posledné pokyny Mojžišovi14 Hos­podin riekol Mojžišovi: Hľa, blíži sa čas tvojej smr­ti. Za­volaj Józuu a po­stav­te sa do svätos­tán­ku; dám mu svoj príkaz. Mojžiš i Józua od­išli a po­stavili sa do svätos­tán­ku. 15 Vtedy zjavil sa Hos­podin v stane v ob­lakovom stĺpe a ob­lakový stĺp za­stal nad vchodom stanu. 16 Hos­podin riekol Mojžišovi: Aj­hľa, odo­berieš sa na od­počinok ku svojim ot­com, a ten­to ľud po­vs­tane a bude smil­niť s cudzími boh­mi v krajine, do ktorej ide; opus­tí ma a zruší moju zmluvu, ktorú som s ním uzav­rel. 17 Po­tom vzplanie môj hnev proti nemu v ten deň, opus­tím ho a skryjem si tvár pred ním, takže bude upadať; za­stih­nú ho mnohé po­hromy, súženie, a po­vie v ten deň: Či ma nezas­tih­li tieto po­hromy pre­to, že môj Boh nie je upro­stred mňa? 18 Ja si v ten deň určite skryjem tvár pre všet­ko zlo, ktoré popáchal, keďže sa ob­rátil k iným bohom. 19 Teraz si na­píšte túto pieseň; na­uč ju Iz­rael­cov a vlož im ju do úst, aby mi táto pieseň bola sved­kom proti Iz­rael­com. 20 Lebo uvediem ho na pôdu, o ktorej som pri­sahal jeho ot­com, ktorá oplýva mliekom a medom; keď bude jesť a na­sýti sa, stučnie, a po­tom sa ob­ráti k cudzím bohom, bude im slúžiť, mňa za­vrh­ne a zruší moju zmluvu. 21 Keď ho za­stih­nú mnohé po­hromy a súženia, nech táto pieseň hovorí proti nemu ako svedok - lebo ne­vymiz­ne z úst jeho po­tom­stva; veď po­znám jeho zmýšľanie, ktoré dnes pre­chováva, prv než by som ho uviedol do krajiny, o ktorej som pri­sahal. 22 V ten is­tý deň na­písal Mojžiš túto pieseň a na­učil ju Iz­rael­cov. 23 Hos­podin pri­kázal Núnov­mu synovi Józu­ovi: Buď moc­ný a udat­ný, lebo ty vo­vedieš Iz­rael­cov do krajiny, ktorú som im dal prísahou. A ja budem s tebou! 24 Keď Mojžiš do­písal slová toh­to zákona do knihy v pl­nom znení, 25 pri­kázal levítom, ktorí nosili truh­lu zmluvy Hos­podinovej: 26 Vez­mite túto knihu zákona a uložte ju k truh­le zmluvy Hos­podina, svoj­ho Boha, a tam bude sved­kom proti tebe. 27 Lebo ja po­znám tvoju vzdorovitosť a tvrdo­hlavosť. Veď ak sa priečite Hos­podinovi, kým ešte s vami žijem, o čo viac bude tomu tak po mojej smr­ti! 28 Zhromaždite ku mne všet­kých starších svojich kmeňov i svojich úrad­níkov, nech im na­hlas po­viem tieto slová a nebo i zem vy­zvem za sved­kov proti nim. 29 Lebo viem, že sa po mojej smr­ti ú­pl­ne skazíte a od­bočíte z ces­ty, ktorú som vám určil; i za­stih­ne vás po­hroma v po­sled­ných dňoch, lebo budete páchať, čo sa ne­páči Hos­podinovi, a popudíte Ho dielom svojich rúk. 30 Mojžiš po­vedal celému zhromaždeniu Iz­raela na­hlas slová tej­to pies­ne v pl­nom znení: