Evanjelický5. Mojžišova29

5. Mojžišova

Deuteronomium

Obnovenie zmluvy1 Mojžiš zvolal všet­kých Iz­rael­cov a po­vedal im: Vy ste videli všet­ko, čo vy­konal Hos­podin pred vašimi očami v Egyp­te faraónovi a všet­kým jeho služob­níkom v celej jeho krajine, 2 veľké skúšky, ktoré videli vaše oči, znamenia a veľké zá­zraky. 3 Avšak Hos­podin až do toh­to dňa vám nedal srd­ce, aby ste po­znali, ani oči, aby ste videli, ani uši, aby ste počuli. 4 Viedol som vás štyrid­sať rokov po púšti; vaše rúcha sa nezod­rali, ani vaša obuv sa nezod­rala na nohách. 5 Chlieb ste nejed­li, víno ani opoj­ný nápoj ste ne­pili, aby ste po­znali, že som Hos­podin, váš Boh. 6 Keď ste došli k tomuto mies­tu, vy­tiahol chešbón­sky kráľ Síchón a bášán­sky kráľ Óg proti nám do boja, ale sme ich porazili. 7 Vzali sme ich krajinu a dali do dedičného vlast­níc­tva kmeňu Rúbenov­mu a Gádov­mu i polo­vici kmeňa Menaššeho. 8 Za­chovávaj­te pre­to slová tej­to zmluvy a plňte ich, aby ste mali ús­pech vo všet­kom, čo pod­nik­nete. 9 Vy všet­ci stojíte dnes pred Hos­podinom, svojím Bohom, predáci vašich kmeňov, vaši starší, vaši úrad­níci, všet­ci mužovia Iz­raela, 10 vaše deti, vaše ženy i cudzinec upro­stred tvoj­ho tábora, od tvoj­ho drevorubača až po nosiča vody, 11 aby si vstúpil do zmluvy s Hos­podinom, svojím Bohom, a pod Jeho prísažnú do­hodu, ktorú dnes s tebou uzaviera Hos­podin, tvoj Boh, 12 aby ťa dnes ustanovil za ľud a bol ti Bohom, ako ti sľúbil a ako pri­sahal tvojim ot­com Ab­rahámovi, Izákovi a Jákobovi. 13 No túto zmluvu a túto prísažnú do­hodu ne­uzavieram s vami samot­nými, 14 ale i s tými, ktorí tu dnes s nami stoja pred Hos­podinom, našim Bohom, i s tými, ktorí nie sú tu dnes s na­mi. 15 Vy viete, ako sme bývali v Egyp­te a ako sme prešli po­medzi národy, cez ktoré sme prešli. 16 Videli ste ich ohav­nos­ti a ich mod­ly, drevo a kameň, strieb­ro a zlato, ktoré mali. 17 Len aby medzi vami nebol muž ani žena, ani čeľaď ani kmeň, ktorého srd­ce by sa dnes od­vrátilo od Hos­podina, nášho Boha, aby šiel slúžiť bohom oných národov; nech niet medzi vami koreň, plodiaci jed a hor­kosť! 18 Keby nie­kto počul slová tej­to prísahy a na­vrával by si v srd­ci: Bez­pečný budem, hoci kráčam v za­tvr­dilos­ti srd­ca! po­tom za­chvátené bude mok­ré so suchým. 19 Takému Hos­podin nech­ce od­pus­tiť, lebo vtedy vzplanie hnev Hos­podina a Jeho roz­horčenie proti tomu mužovi a spočinie na ňom celá kliat­ba za­písaná v tej­to knihe; Hos­podin vy­trie jeho meno spod nebies. 20 Hos­podin ho od­delí na jeho skazu od všet­kých kmeňov Iz­raela na zá­klade všet­kých kliatieb zmluvy, za­písanej v tej­to knihe zákona. 21 Budúce po­kolenie, vaši synovia, ktorí prídu po vás, i cudzin­ci, ktorí prídu z ďalekej krajiny, a uvidia rany tej­to krajiny i jej neduhy, ktorými ťa navštívil Hos­podin, po­vedia: 22 Celá zem je síra, soľ a spálenis­ko, takže sa ne­ob­sieva, nič ne­vyras­tie z nej, ani ne­vzíde na nej nijaká bylina, je ako zrúcanina Sodomy a Gomory, Admy a Cebójimu, ktoré vy­vrátil Hos­podin vo svojom hneve a vo svojej prch­kos­ti. 23 Všet­ky národy sa budú spytovať: Prečo tak vy­konal Hos­podin tej­to krajine? Prečo toľká páľava hnevu? 24 Po­vedia: Pre­to, že opus­tili zmluvu Hos­podina, Boha svojich ot­cov, ktorú s nimi uzav­rel, keď ich vy­viedol z Egyp­ta; 25 pre­tože šli a slúžili iným bohom a klaňali sa im, bohom, ktorých ne­poz­nali a ktorých im On ne­pridelil. 26 Vtedy vzplanul hnev Hos­podinov proti tej­to krajine tak, že na ňu uviedol celú kliat­bu za­znamenanú v tej­to knihe. 27 I vy­tr­hol ich Hos­podin s hnevom, zúrivosťou a roz­horčením z ich krajiny a vy­hodil ich do inej krajiny, ako je tomu do­dnes! 28 Tajom­né veci pat­ria Hos­podinovi, nášmu Bohu, a zjavené veci nám i našim synom až naveky, aby sme pl­nili všet­ky slová toh­to zákona!