Evanjelický5. Mojžišova26

5. Mojžišova

Deuteronomium

Obete z prvotín1 Keď voj­deš do krajiny, ktorú ti dáva Hos­podin do vlast­níc­tva, za­berieš ju a budeš bývať v nej, 2 vez­mi z pr­votín všet­kých poľných plodín, ktoré po­zvážaš zo svojej zeme, ktorú ti dá Hos­podin, tvoj Boh, vlož ich do koša a choď na mies­to, ktoré si vy­volí Hos­podin, tvoj Boh, aby tam dal pre­bývať svoj­mu menu. 3 Choď ku kňazovi, ktorý bude v úrade v tých dňoch, a po­vedz mu: Vy­hlasujem dnes pred Hos­podinom, tvojím Bohom, že som prišiel do krajiny, ktorú Hos­podin prísahou našim ot­com za­sľúbil dať nám. 4 Vtedy kňaz vez­me kôš z tvojej ruky a položí ho pred ol­tár Hos­podina, tvoj­ho Boha. 5 Po­tom sa ujmi slova a hovor pred Hos­podinom, svojím Bohom: Môj otec bol blúdiacim Aramej­com; zo­stúpil do Egyp­ta, žil tak ako cudzinec s malým počtom osôb, a stal sa veľkým, moc­ným a počet­ným národom. 6 Ale Egypťania s nami zle na­kladali, trápili nás a uvalili na nás ťažkú ot­roc­kú službu. 7 Keď sme volali k Hos­podinovi, Bohu svojich ot­cov, Hos­podin vy­slyšal náš hlas, videl našu biedu, našu námahu a náš ú­tlak. 8 Hos­podin nás vy­viedol z Egyp­ta sil­nou rukou a vy­stretým ramenom, s veľkou hrôzou a so znameniami a zá­zrak­mi. 9 Pri­viedol nás na toto mies­to a dal nám túto krajinu, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. 10 A teraz, hľa, priniesol som pr­votinu plodín zeme, ktorú si mi dal, Hos­podine! Polož to pred Hos­podina, svoj­ho Boha, po­kloň sa pred Hos­podinom, svojím Bohom, 11 raduj sa zo všet­kého dob­rého, čo Hos­podin, tvoj Boh, dal tebe i tvojej domác­nos­ti, ty i levíta i cudzinec, ktorý pre­býva v tvojom pro­stredí. 12 Keď v treťom roku, v roku desiat­ku, ú­pl­ne od­vedieš všet­ky desiat­ky zo svojej úrody a dáš ich levítovi, cudzin­covi, sirote a vdove, aby jed­li v tvojich osadách a na­sýtili sa, 13 po­vedz pred Hos­podinom, svojím Bohom: Vy­niesol som z domu, čo bolo po­svät­né, dal som to levítovi, cudzin­covi, sirote a vdove, cel­kom podľa Tvojich pri­kázaní, ktoré si mi dal; ani jed­no z Tvojich pri­kázaní som ne­pres­túpil, ani som naň nezabudol. 14 Počas svoj­ho smút­ku som z toho nejedol, ani som ne­od­s­tránil z toho, keď som bol nečis­tý, ani som z toho ne­obetoval pre mŕt­veho. Počúval som hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, a urobil som všet­ko tak, ako si mi pri­kázal. 15 Zhliad­ni zo svoj­ho svätého príbyt­ku, z nebies, a požeh­naj svoj ľud, Iz­rael, i zem, ktorú si nám dal, ako si pri­sahal našim ot­com, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Zmluva Hospodina s Izraelom16 Dnes ti pri­kazuje Hos­podin, tvoj Boh, pl­niť tieto ustanovenia a práv­ne pred­pisy. Za­chovávaj a plň ich celým srd­com a celou dušou. 17 Dnes si vy­hlásil o Hos­podinovi, že ti bude Bohom, že budeš kráčať po Jeho ces­tách a za­chovávať Jeho ustanovenia, Jeho príkazy a Jeho práv­ne pred­pisy a že budeš po­slúchať Jeho hlas. 18 Hos­podin ťa pri­viedol dnes k vy­hláseniu, že mu budeš vlast­ným národom, ako ti za­sľúbil, a že budeš za­chovávať všet­ky Jeho príkazy, 19 aby ťa v chvále, cti a sláve po­výšil nad všet­ky národy, ktoré učinil, a aby si bol svätým ľudom Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, ako po­vedal.