Evanjelický5. Mojžišova22

5. Mojžišova

Deuteronomium

Rozličné predpisy1 Keby si videl blúdiaceho vola alebo ovcu svoj­ho brata, ne­odop­ri im po­moc, ale určite ich pri­veď späť svoj­mu bratovi. 2 Ale ak ti nie je tvoj brat na­blíz­ku, alebo ak ho ne­poz­náš, vez­mi ich do svoj­ho domu a budú u teba, kým ich tvoj brat nebude hľadať; po­tom mu ich vráť. 3 Tak urob s jeho oslom i s jeho odevom, i s každou vecou svoj­ho brata, ktorá sa mu stratila, a ty si ju našiel; ne­smieš odo­prieť svoju po­moc. 4 Keby si videl osla alebo vola svoj­ho brata pad­núť na ces­te, ne­odop­ri im po­moc; po­môž mu zdvih­núť ich! 5 Žena nech nenosí mužs­ký odev, ani muž si ne­ob­lečie rúcho ženy, lebo je ohav­ný Hos­podinovi, tvoj­mu Bohu, každý, ktokoľvek to činí. 6 Keby si ces­tou našiel pred sebou vtáčie hniez­do na strome alebo na zemi s mláďatami alebo vaj­cami, a keby mat­ka sedela na mláďatách alebo na vaj­ciach, ne­vyber mat­ku i s mláďatami. 7 Mat­ku musíš vy­pus­tiť a mláďatá si vez­mi, aby sa ti dob­re vodilo a aby si dlho žil! 8 Keď si po­stavíš nový dom, urob ohradu na nás­treší, aby si ne­uvalil na seba vinu za krv vo svojom dome, keby nie­kto spadol od­tiaľ. 9 Ne­ob­sievaj svoju vinicu dvojakým semenom, aby všet­ko semeno, ktoré si vy­sial, i úroda vinice ne­prepad­li svätyni. 10 Neor spoločne na volovi i oslovi! 11 Ne­odievaj sa rúchom zhotoveným z miešaného pradiva: z vlny a z ľanu. 12 Na štyroch rohoch svoj­ho rúcha, ktorým sa od­ievaš, urob si strap­ce! Krivé obvinenie manželky13 Ak si muž vez­me ženu, voj­de k nej a po­tom ju znenávidí 14 a krivo ob­viní, uvádzajúc ju do zlej po­ves­ti, a ak po­vie: Keď som si vzal túto ženu a pri­blížil som sa k nej, nenašiel som pri nej znaky panen­stva - 15 vtedy otec a mat­ka devy vez­mú a vy­nesú znak jej panen­stva ku starším mes­ta do brány. 16 Otec devy po­vie starším: Svoju dcéru som dal tomuto mužovi za ženu, a on ju znenávidel. 17 Hľa, krivo ju ob­viňuje hovoriac: Nenašiel som pri tvojej dcére znaky panen­stva. Tu je znak panen­stva mojej dcéry. A rozo­strú rúcho pred staršími mes­ta. 18 Vtedy starší toho mes­ta chytia muža a po­tres­tajú ho. 19 Po­kutujú ho na sto striebor­ných, ktoré dajú ot­covi devy, pre­tože uviedol do zlej po­ves­ti iz­rael­skú pan­nu; ona zo­stane jeho ženou, a ne­smie ju ni­kdy pre­pus­tiť. 20 Ale keby tá reč bola prav­divá a keby sa nenašiel pri deve znak panen­stva, 21 vtedy vy­vedú devu ku vchodu domu jej otca a mužovia toho mes­ta ju ukameňujú až na sm­rť, lebo spáchala nehaneb­nosť v Iz­raeli, keď smil­nila v ot­cov­skom dome. Tak od­stráň zlo zo svoj­ho pro­stredia! Cudzoložstvo, smilstvo22 Keby pri­stih­li muža, ktorý spal s vy­datou ženou, nech zo­mrú obi­dvaja: muž, ktorý spal so ženou, i žena. Tak od­stráň zlo z Iz­raela! 23 Keby bola deva-pan­na za­snúbená s mužom, a stretol by ju v mes­te iný muž, a spal by s ňou, 24 vtedy ich oboch vy­veďte k bráne toho mes­ta a ukameňuj­te ich na sm­rť: diev­ku za to, že ne­volala do mes­ta o po­moc, a muža za to, že zne­uc­til ženu svoj­ho blížneho. Tak od­stráň zlo zo svoj­ho pro­stredia! 25 Keby muž stretol za­snúbenú devu na poli, a násilím by sa jej zmoc­nil, a spal by s ňou, vtedy zo­mrie len sám muž, ktorý s ňou spal. 26 Deve však ne­urob nič; deva sa nedopus­tila hriechu, hod­ného tres­tu smr­ti, lebo je to cel­kom tak, ako keby nie­kto na­padol svoj­ho blížneho a za­vraždil by ho. 27 Lebo ju stretol na poli, za­snúbená deva kričala, ale nebolo, kto by jej po­mohol. 28 Keby muž stretol devu-pan­nu, ktorá by nebola za­snúbená, a keby ju schytil, spal by s ňou a pri­stih­li by ich, 29 vtedy dá muž, ktorý s ňou spal, ot­covi devy päťdesiat striebor­ných a bude mu ženou pre­to, že ju zne­uc­til. Ne­smie ju ni­kdy pre­pus­tiť.