Evanjelický › 5. Mojžišova › 2

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Prechod územím Edómcov a Moábcov1 Po­tom sme sa ob­rátili a vy­dali sme sa na púšť k Čer­venému moru, ako mi hovoril Hos­podin. Okolo po­horia Séír sme putovali mnoho dní. 2 Vtedy mi riekol Hos­podin: 3 Do­sť ste sa na­chodili okolo toh­to po­horia. Ob­ráťte sa na sever! 4 Ľudu pri­káž: Pôj­dete územím svojich bratov, synov Ézavových, ktorí bývajú v Séíre. Budú sa vás báť, ale maj­te sa veľmi na po­zore! 5 Ne­púšťaj­te sa do voj­ny s nimi, lebo vám nedám z ich krajiny ani stopu, veď po­horie Séír som dal Ézavovi do vlast­níc­tva. 6 Jed­lo si od nich kupuj­te za peniaze, aby ste mali čo jesť. Ba aj vodu si od nich kupuj­te za peniaze, aby ste mali čo piť; 7 lebo Hos­podin, tvoj Boh, ťa po žeh­nal pri každom diele tvojich rúk. Po­zná tvoje putovanie po tej­to veľkej púšti; už štyrid­sať rokov je Hos­podin s tebou, ne­mal si v ničom nedos­tat­ku. 8 A tak sme od­išli od našich bratov, synov Ézavových, ktorí bývajú v Séíre, ces­tou cez Arábu, ktorá vy­chádza z Élatu a Ec­jón-Geberu. Po­tom sme sa ob­rátili a prešli smerom k Moáb­skej púšti. 9 Vtedy mi riekol Hos­podin: Ne­na­pádaj Moáb­cov a ne­púšťaj sa s nimi do voj­ny, lebo ti z ich zeme nedám nič do vlast­níc­tva, keďže som Ár dal Lótovým synom do vlast­níc­tva. 10 Pred­tým bývali v ňom Émovia, ľud veľký, počet­ný a vy­sokej po­stavy ako Anákov­ci. 11 Aj ich po­kladajú za Refáov­cov ako Anákov­cov, ale Moáb­ci ich volajú Émami. 12 V Séíre však bývali pred­tým Chórij­ci, ale synovia Ézavovi ich vy­hnali, vy­hubili spred seba a usadili sa na ich mies­te, ako urobil Iz­rael so svojou vlast­nou krajinou, ktorú mu dal Hos­podin. 13 A teraz sa po­ber­te a prej­dite cez po­tok Zered. Po­tom sme prešli cez po­tok Zered. 14 Naše putovanie z Kádeš-Bar­néy až po po­tok Zered trvalo trid­sať osem rokov, kým z tábora ne­vyhynulo celé po­kolenie bojov­níkov, ako im pri­sahal Hos­podin. 15 Aj ruka Hos­podinova doľah­la na nich, aby ich vy­hubila z tábora až po ich ú­pl­né vy­kynoženie. Na území Ammóncov16 Len čo vy­mreli z ľudu všet­ci bojov­níci, 17 riekol mi Hos­podin: 18 Ty sa dnes chys­táš prej­sť moáb­ske územie pri Áre, 19 a pri­blížiš sa k Am­món­com. Ne­na­pádaj ich, ani sa s nimi ne­púšťaj do voj­ny, lebo ti nedám z krajiny Amón nič do vlast­níc­tva, pre­tože som ju dal do vlast­níc­tva synom Lótovým. 20 Aj túto po­kladali za krajinu Refáov­cov. Refáov­ci bývali v nej pred­tým a Am­món­ci ich volali Za­mzum­cami - 21 ľud veľký, počet­ný a vy­sokej po­stavy ako Anákov­ci. Ale Hos­podin ich vy­hubil pred nimi. Keď ich vy­hnali, usadili sa na ich mies­te, 22 ako urobil Hos­podin Ézavovým synom, ktorí bývali v Séíre, keď vy­hubil pred nimi Chorij­cov; vy­hnali ich a usadili sa na ich mies­te až do dnešného dňa. 23 No Avij­cov, ktorí bývali po dedinách až po Gazu, vy­hubili Kaf­tór­ci, ktorí vy­šli z Kaf­tóra, a usadili sa na ich mies­te. 24 Po­ber­te sa, daj­te sa na ces­tu a prej­dite cez rieku Ar­nón! Hľa, vy­dal som ti do rúk Amorej­ca Síchóna, chešbón­skeho kráľa, i jeho krajinu! Začni ju dobýjať a pusť sa s ním do voj­ny! 25 Toh­to dňa začnem vzbudzovať strach a bázeň pred tebou u všet­kých národov pod nebom, ktoré sa budú triasť a chvieť pred tebou, keď počujú zvesť o tebe. Víťazstvo nad Síchónom26 Po­tom som z púšte Kedémót po­slal po­slov k chešbón­skemu kráľovi Síchónovi s po­sols­tvom po­koja a od­kázal som: 27 Chcel by som prej­sť tvojou krajinou; pôj­dem len po ces­te; ne­od­bočím ani na­pravo ani naľavo. 28 Po­traviny mi predávaj za peniaze, aby som mohol jesť, vodu mi predávaj za peniaze, aby som mohol piť! Len peši chcem prej­sť, 29 ako mi to do­volili Ézavovi synovia, ktorí bývajú v Séíre, i Moáb­ci, ktorí bývajú v Áre, kým ne­prej­dem cez Jor­dán do krajiny, ktorú nám dáva Hos­podin, náš Boh. 30 Ale chešbón­sky kráľ Síchón nám nech­cel do­voliť prej­sť cez svoju krajinu, lebo Hos­podin, tvoj Boh, urobil jeho ducha ne­pod­daj­ným a za­tvr­dil mu srd­ce, aby ho vy­dal tebe do rúk, ako je tomu dnes. 31 Po­tom mi Hos­podin riekol: Hľa, začínam ti dávať do moci Síchóna a jeho krajinu! Začni za­berať jeho krajinu a zmoc­ni sa jej! 32 Vtedy vy­šiel Síchón so všet­kým svojím ľudom proti nám do boja k Jahacu. 33 Hos­podin, náš Boh, nám ho vy­dal, tak že sme porazili jeho aj jeho synov, aj všetok jeho ľud. 34 A za­brali sme v tom čase všet­ky jeho mes­tá, vy­konali sme hubiacu kliat­bu na každom mes­te, na mužoch, ženách i deťoch, a nedovolili sme ni­komu uj­sť. 35 Iba dobytok sme zhabali s korisťou z miest, ktoré sme za­brali. 36 Od Aróeru, ktorý je na brehu po­toka Ar­nón, a od mes­ta v údolí až po Gileád nebolo mes­ta, ktoré by pre nás bolo nedobyt­ným. Všet­ko nám vy­dal Hos­podin, náš Boh. 37 Len ku krajine Am­món­cov si sa ne­prib­lížil, totiž k celému po­brežiu po­toka Jab­bók, ani k mes­tám na po­horí, ako pri­kázal Hos­podin, náš Boh.