Evanjelický5. Mojžišova18

5. Mojžišova

Deuteronomium

Dôchodok kňazov a levítov1 Kňazi, levíti, celý kmeň Léví, nebudú mať podiel ani dedičné vlast­níc­tvo s Iz­raelom. Nech sa živia z ohňových obetí Hos­podinových a z Jeho dedičného vlast­níc­tva. 2 Avšak dedičné vlast­níc­tvo nebudú mať medzi svojimi brat­mi. Hos­podin je ich dedičným vlast­níc­tvom, ako im za­sľúbil. 3 Toto bude právom kňazov voči tým, ktorí obetujú či býka či ov­cu: kňazovi sa dá pred­ná lopat­ka, čeľus­te a žalúdok. 4 Daj mu pr­votinu svoj­ho obilia, i muštu a oleja, i pr­votinu toho, čo na­striháš zo svojich oviec! 5 Lebo jeho si vy­volil Hos­podin, tvoj Boh, zo všet­kých tvojich kmeňov, aby stál v službe mena Hos­podinov­ho, on i jeho synovia po všet­ky dni. 6 A keď príde Lévíjec z nie­ktorého tvoj­ho mes­ta, od­kiaľkoľvek z Iz­raela, kde žije, keď príde s veľkou žiadosťou svojej duše k mies­tu, ktoré si vy­volí Hos­podin, 7 smie konať službu v mene Hos­podina, svoj­ho Boha, ako všet­ci jeho bratia, levíti, ktorí tam stoja v službe pred Hos­podinom. 8 Nech užívajú rov­naký podiel bez ohľadu na­to, čo ktorý predal z ot­cov­ského majet­ku. Výstraha pred čarovaním a veštením9 Keď voj­deš do krajiny, ktorú ti dáva Hos­podin, tvoj Boh, ne­uč sa konať podľa ohav­nos­tí tamojších národov. 10 Nech sa nenáj­de u teba taký, čo by syna alebo dcéru pre­vádzal ohňom, ani veštec, ani vy­kladač znamení, ani hádač, ani čarodej­ník, 11 ani za­klínač, ani vy­volávač duchov, ani jas­novidec, ani kto by sa vy­pytoval mŕt­vych. 12 Lebo je Hos­podinovi ohav­ný každý, kto robí tieto veci. Pre tieto ohav­nos­ti ich vy­háňa Hos­podin, tvoj Boh, spred teba. 13 Buď bez­úhon­ný pred Hos­podinom, svojím Bohom. 14 Lebo tieto národy, ktoré máš vy­hnať, počúvajú vy­kladačov znamení a vešt­cov. Tebe to však Hos­podin, tvoj Boh, nedovolil. Zasľúbenie pravého proroka15 Hos­podin, tvoj Boh, vzbudí ti proroka, ako som ja, z tvoj­ho pro­stredia, spomedzi tvojich bratov; toho po­slúchaj­te - 16 cel­kom tak, ako si žiadal od Hos­podina, svoj­ho Boha, na Chórebe, v deň zhromaždenia, keď si hovoril: Nech viac ne­počujem hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, ani nech viac ne­vidím ten­to veľký oheň, aby som nezom­rel. 17 Hos­podin mi riekol: Dob­ré bolo, čo hovorili. 18 Spomedzi ich bratov vzbudím proroka, ako si ty, a vložím svoje slová do jeho úst, i bude im hovoriť všet­ko, čo pri­kážem. 19 Kto však ne­pos­lúch­ne moje slová, ktoré vy­sloví v mojom mene, toho vez­mem na zod­poved­nosť. 20 Avšak prorok, ktorý by si trúfal hovoriť v mojom mene, čo som mu neroz­kázal hovoriť, alebo kto by pre­hovoril v mene cudzích bohov, ten prorok nech zo­mrie! 21 Možno si po­mys­líš: Ako po­známe, ktoré slovo nehovoril Hos­podin? 22 Slovo, ktoré po­vie prorok v mene Hos­podinovom, a ne­us­kutoční sa ani ne­spl­ní, to je slovo, ktoré Hos­podin ne­vyriekol. Z trúfalos­ti to hovoril prorok; neboj sa ho!