Evanjelický › 5. Mojžišova › 10

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Nové dosky Desatora1 V tom čase riekol mi Hos­podin: Vy­kreš si dve kamen­né do­sky, podob­né pr­vým, vy­stúp ku mne na vrch a urob si drevenú truh­lu. 2 Ja na­píšem na do­sky slová, čo boli na pr­vých do­skách, ktoré si roz­bil, a ty ich vlož do truh­ly. 3 Nato urobil som truh­lu z akáci­ového dreva, vy­kresal som dve kamen­né do­sky, podob­né pr­vým, a vy­stúpil som na vrch s oboma do­skami v rukách. 4 On na­písal na do­sky to is­té, čo bolo na pr­vých - desatoro pri­kázaní, ktoré vám v deň zhromaždenia po­vedal Hos­podin na vr­chu z ohňa, a po­tom ich dal mne. 5 Nato som sa ob­rátil, zo­stúpil z vr­chu a uložil do­sky do truh­ly, ktorú som urobil, a ony zo­stali tam, ako mi pri­kázal Hos­podin. 6 Iz­rael­ci sa po­hli z Beerót-Bené-Jaakánu do Mósery. Tam zo­mrel Áron, tam ho po­chovali a kňaz­skú službu mies­to neho vy­konával jeho syn Eleázár. 7 Od­tiaľ sa po­hli do Gud­gódy a z Gud­gódy do Jot­baty, krajiny po­tokov. 8 V tom čase Hos­podin od­delil kmeň Léví, aby nosil truh­lu zmluvy Hos­podinovej, aby stál pred Hos­podinom k Jeho službe a aby žeh­nal v Jeho mene až pod­nes. 9 Pre­to sa Lévímu nedos­talo podielu ani dedičného vlast­níc­tva s jeho brat­mi. Hos­podin sám je jeho dedičným vlast­níc­tvom, ako mu po­vedal Hos­podin, tvoj Boh. 10 Ja som však stál štyrid­sať dní a štyrid­sať nocí na vr­chu ako pred­tým - a Hos­podin ma vy­slyšal i ten­toraz: Hos­podin ťa už nech­cel za­hubiť. 11 Riekol mi Hos­podin: Vstaň, choď a kráčaj na čele ľudu; nech voj­dú a nech za­berú krajinu, ktorú som prísahou za­sľúbil dať ich ot­com. 12 Iz­rael, čo žiada teraz od teba Hos­podin, tvoj Boh? Len to, aby si sa bál Hos­podina, svoj­ho Boha, aby si chodil len po Jeho ces­tách, aby si Ho miloval, aby si slúžil Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, celým srd­com a celou dušou, 13 aby si za­chovával príkazy Hos­podinove i Jeho ustanovenia, ktoré ti dnes pri­kazujem, aby ti bolo dob­re. 14 Hľa, Hos­podinovi, tvoj­mu Bohu, pat­rí nebo i nebesá nebies, zem i všet­ko, čo je na nej; 15 ale iba k tvojim ot­com priľnul Hos­podin s lás­kou a vy­volil si ich po­tom­stvo, totiž vás, spomedzi všet­kých národov, ako je tomu do­dnes. 16 Pre­to ob­režte si srd­ce a nebuďte už viac tvrdo­hlaví. 17 Lebo Hos­podin, váš Boh, je Bohom bohov, Pánom pánov, Bohom veľkým, moc­ným a hroz­ným, ktorý ni­koho ne­up­red­nos­tňuje a ne­prijíma ú­plat­ky; 18 pri­sluhuje právo sirote i vdove, miluje cudzin­ca a dáva mu chlieb i odev. 19 Pre­to miluj­te cudzin­ca, veď aj vy ste boli cudzin­cami v Egyp­te. 20 Hos­podina, Boha svoj­ho, sa boj, Jemu slúž, Jeho sa pri­dŕžaj a na Jeho meno pri­sahaj, 21 On je tvojou chválou a On je tvojím Bohom, ktorý s tebou urobil veľké a hroz­né veci, ktoré si videl na vlast­né oči. 22 Tvojich ot­cov bolo len sedem­desiat, keď došli do Egyp­ta, a teraz ťa Hos­podin, tvoj Boh, rozm­nožil ako hviez­dy nebes­ké.