Evanjelický2. Kronická2,3

2. Kronická 2:3

Teraz ja chcem po­staviť dom menu svoj­ho Boha, Hos­podina, za­svätiť Mu ho, aby sa pred ním obetovalo von­né kadid­lo, aby boli ustavične pred­kladané chleby a aby sa obetovali spaľované obete: ráno i večer v dňoch sviatočného od­počin­ku , v nov­mesiacoch a na sláv­nos­tiach Hos­podina, nášho Boha; to je naveky po­vin­nosťou Iz­raela.


Verš v kontexte

2 Po­tom po­slal k týr­skemu kráľovi Chúramovi od­kaz: Ako si sa za­choval k môj­mu ot­covi Dávidovi, keď si mu po­slal céd­re, aby si po­stavil palác na bývanie, tak urob aj mne. 3 Teraz ja chcem po­staviť dom menu svoj­ho Boha, Hos­podina, za­svätiť Mu ho, aby sa pred ním obetovalo von­né kadid­lo, aby boli ustavične pred­kladané chleby a aby sa obetovali spaľované obete: ráno i večer v dňoch sviatočného od­počin­ku , v nov­mesiacoch a na sláv­nos­tiach Hos­podina, nášho Boha; to je naveky po­vin­nosťou Iz­raela. 4 Dom, ktorý chcem po­staviť, musí byť veľký, lebo i náš Boh je väčší ako všet­ky božs­tvá.

späť na 2. Kronická, 2

Príbuzné preklady Roháček

3 A Šalamún po­slal pos­lov k Chíramovi, kráľovi Týru, a po­vedal: Ako si činil Dávidovi, môj­mu ot­covi, a po­slal si mu ced­rové drevo, aby si vy­stavil dom, v ktorom by býval, tak učiň i mne.

Evanjelický

3 Teraz ja chcem po­staviť dom menu svoj­ho Boha, Hos­podina, za­svätiť Mu ho, aby sa pred ním obetovalo von­né kadid­lo, aby boli ustavične pred­kladané chleby a aby sa obetovali spaľované obete: ráno i večer v dňoch sviatočného od­počin­ku , v nov­mesiacoch a na sláv­nos­tiach Hos­podina, nášho Boha; to je naveky po­vin­nosťou Iz­raela.

Ekumenický

3 Nuž chcem po­staviť dom menu Hos­podina, svoj­ho Boha, za­svätiť mu ho, aby sa pred ním za­paľovalo von­né kadid­lo, ne­pres­taj­ne pred­kladali chleby a prinášali spaľované obety: ráno i večer, v dňoch sobot­ného od­počin­ku, na nov­mesiace a na sláv­nos­ti Hos­podina, nášho Boha. To je pre Iz­rael trvalo záväz­né.

Bible21

3 Nuže, já stavím chrám jménu Hos­po­di­na, svého Bo­ha. Chci ho za­svě­tit k pálení vonného ka­di­dla před jeho tváří, k us­tavičné­mu předkládání chle­bů a k zápalným obě­tem ráno i večer, o so­bo­tách a novo­luních a při slavnos­tech Hos­po­di­na, naše­ho Bo­ha, jak bylo Iz­rae­li navěky uloženo.