Evanjelický › 1. Petrov › 2

1. Petrov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Budujte sa na duchovný dom1 A keď ste už zo­bliek­li všet­ku zlosť, všet­ku falošnosť, po­krytec­tvo, závisť a všet­ko ohováranie, 2 ako práve narodené ne­mluv­niat­ka túžte po duchov­nom čis­tom mlieku, aby ste ním rást­li na spasenie, 3 keďže ste už okúsili, že Pán je dob­rý. 4 Pri­stupuj­te k Ne­mu, živému kameňu, ľuďmi za­vr­hnutému, ale Bohom vy­volenému a vzác­nemu, 5 a aj vy sami ako živé kamene buduj­te sa na duchov­ný dom, sväté kňazs­tvo, aby ste prinášali duchov­né obete príjem­né Bohu skr­ze Ježiša Kris­ta. 6 Veď stojí v Pís­me: Aj­hľa, kladiem na Si­one uhol­ný kameň, vy­volený, vzác­ny, a kto verí v Neho, nebude za­han­bený. 7 Tak vám, veriacim, je chválou, ne­ver­com však je kameňom, ktorý za­vr­h­li stavitelia, ale ktorý sa stal uhol­ným kameňom, 8 kameňom úrazu a skalou po­horšenia, lebo oni, slovu ne­pos­lušní, sa urážajú; to je teda ich určenie. 9 Ale vy ste vy­voleným rodom, kráľov­ským kňazs­tvom, svätým národom, ľudom Jemu vlast­ným, aby ste zves­tovali cnost­né skut­ky Toho, ktorý vás po­volal z tmy do svoj­ho pred­iv­ného svet­la. 10 Kedysi neboli ste ani len ľudom, a teraz ste ľudom Božím; žili ste bez zmilovania, a teraz ste došli zmilovania. Vzorné správanie11 Milovaní, na­pomínam vás ako cudzin­cov a hos­tí, aby ste sa zdržiavali teles­ných žiados­tí, ktoré bojujú proti duši. 12 Vaše správanie medzi po­han­mi nech je vzor­né, aby - vidiac vaše dob­ré skut­ky - oslavovali Boha v deň navštívenia pre to, pre čo vás (teraz) ohovárajú ako zločin­cov. Poddanosť13 Pod­daní buďte kvôli Pánovi každému ľud­skému zriadeniu, či už kráľovi ako naj­vyššiemu, 14 alebo vladárom, ktorých On po­siela tres­tať všet­kých, čo zle robia, a chváliť tých, čo dob­re robia. 15 Lebo to je vôľa Božia, aby ste dob­re robiac, umlčali nerozum­nosť ne­vedomých ľudí 16 ako slobod­ní, ktorým sloboda nie je zás­ter­kou zlos­ti, ale ako Boží služob­níci! 17 Všet­kých si uc­tite, brat­stvo miluj­te, Boha sa boj­te, kráľa ctite! 18 Sluhovia, pod­daní buďte s ú­pl­nou bázňou svojim pánom, nielen dob­rým a mier­nym, ale aj ne­vľúd­nym. 19 Veď je milosťou, keď nie­kto s čis­tým svedomím pred Bohom znáša boles­ti a tr­pí bez viny. 20 Ale čože je to za sláva, keď vás bijú pre­to, že hrešíte? Keď však dob­re robíte, a pred­sa vy­tr­váte v utr­pení, to je milé Bohu, 21 lebo na to ste boli po­volaní; pre­tože Kris­tus tr­pel za vás, dal vám prí­klad, aby ste na­sledovali Jeho šľapaje. 22 On ni­kdy hriechu ne­učinil, ani ľs­ti nebolo v Jeho ús­tach; 23 keď Mu zlorečili, ne­zlorečil; keď tr­pel, ne­hrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravod­livo súdi; 24 na vlast­nom tele vy­niesol naše hriechy na drevo, aby sme odum­reli hriechom a žili spravod­livos­ti; Jeho kr­vavé rany vás uzdravili. 25 Boli ste ako blúdiace ov­ce, ale teraz ste na­vrátení Pas­tierovi a Bis­kupovi vašich duší!