Evanjelický1. Jánov3

1. Jánov

Deti Božie a hriech1 Po­zrite, akú lás­ku dal nám Otec, aby sme sa volali Božími deťmi; a nimi sme. Pre­to nás svet ne­poz­ná, že ne­poz­nal Jeho. 2 Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte ne­vyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vy­j­de najavo, Jemu budeme podob­ní, lebo Ho uvidíme takého, aký je. 3 A každý, kto má takúto nádej v Ňom, očisťuje sa, ako je čis­tý On. 4 Každý, kto pácha hriech, koná aj proti zákonu; hriech je pred­sa pre­stúpením zákona. 5 A vy viete, že On sa zjavil, aby sňal hriechy, a v Ňom nieto hriechu. 6 Ktokoľvek zo­stáva v Ňom, neh­reší; a ktokoľvek hreší, ne­videl Ho, ani ne­poz­nal. 7 Deti, nech vás ni­kto ne­zvedie. Kto koná spravod­livosť, je spravod­livý, ako je On spravod­livý. 8 Kto pácha hriech, je z diab­la, pre­tože diabol hreší od počiat­ku. Syn Boží sa zjavil na to, aby maril diab­love skut­ky. 9 Ktokoľvek sa z Boha narodil, ne­pácha hriech, lebo Jeho semeno zo­stáva v ňom; a ne­môže hrešiť, pre­tože sa narodil z Boha. 10 Podľa toho po­znať deti Božie a deti diab­love: ktokoľvek nečiní spravod­livosť, nie je z Boha, ani ten, kto ne­miluje brata. 11 Lebo to je zvesť, ktorú ste počuli od počiat­ku, aby sme sa milovali. 12 Nie ako Kain, ktorý bol z toho zlého a za­bil svoj­ho brata. A prečo ho za­bil? Pre­tože jeho skut­ky boli zlé, ale bratove spravod­livé. Bratská láska13 Nediv­te sa, bratia, keď vás svet nenávidí. 14 My vieme, že sme prešli zo smr­ti do života, pre­tože milujeme bratov. Kto ne­miluje [brata], zo­stáva v smr­ti. 15 Každý, kto nenávidí brata, je vrah, a viete, že ani jeden vrah ne­má v sebe večný život. 16 Podľa toho sme po­znali lás­ku, že položil za nás On dušu; aj my máme duše klásť za bratov. 17 Ale ak má nie­kto po­zem­ský majetok a vidí brata tr­pieť núdzu, a za­vrie si pred ním srd­ce, ako môže byť v ňom Božia lás­ka? 18 Deti, ne­miluj­me slovom ani jazykom, ale skut­kom a oprav­divo. 19 Podľa toho po­známe, že sme z prav­dy, a tým si uspokojíme srd­ce pred Ním, 20 že keď nás od­sudzuje srd­ce, Boh je väčší ako naše srd­ce a vie všet­ko. 21 Milovaní, ak nás srd­ce ne­ob­viňuj­te, máme dôveru v Boha, 22 a o čokoľvek prosíme, berieme od Neho, pre­tože za­chovávame Jeho pri­kázanie a robíme, čo Mu je milé. 23 A toto je Jeho pri­kázanie: aby sme verili v meno Jeho Syna Ježiša Kris­ta a milovali sa, ako nám pri­kázal. 24 Kto za­chováva Jeho pri­kázania, zo­stáva v Bohu a Boh v ňom. A podľa toho po­znávame, že zo­stáva v nás, to jest podľa Ducha, ktorého nám dal.