EkumenickýZjavenie14

Zjavenie

Nový spev vykúpených1 Po­tom som po­zrel, a hľa, Baránok stál na vr­chu Sion a s ním stoštyrid­saťštyritisíc tých, čo mali na čele na­písané jeho meno a meno jeho Ot­ca. 2 Počul som zvuk z neba ako zvuk mnohých vôd, ako zvuk veľkého hromu. Zvuk, ktorý som počul, bol ako keď citaris­ti hrajú na svojich citarách. 3 Spievali novú pieseň pred trónom, pred štyr­mi bytosťami a pred staršími. Ale ni­kto sa ne­mohol na­učiť tú pieseň, iba stoštyrid­saťštyritisíc vy­kúpených zo zeme. 4 To sú tí, čo sa ne­poškvr­nili so ženami, lebo sú panici. Tí na­sledujú Barán­ka, kam­koľvek ide. Tí boli vy­kúpení spomedzi ľudí ako pr­votina Bohu a Barán­kovi. 5 V ich ús­tach sa nenašla lož; sú bez poškvr­ny. Posolstvo troch anjelov6 Po­tom som videl iného an­jela letieť stredom neba: Mal večné evan­jelium, aby ho ohlasoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. 7 Volal mohut­ným hlasom: Boj­te sa Boha a vzdaj­te mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu. Klaňaj­te sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. 8 Za ním na­sledoval iný, druhý an­jel, ktorý volal: Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všet­ky národy vínom vášne svoj­ho smils­tva. 9 Po nich na­sledoval iný, tretí an­jel, ktorý mohut­ným hlasom volal: Ak sa nie­kto bude klaňať šel­me a jej ob­razu a prij­me znak na svoje čelo alebo na ruku, 10 aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, ne­zriedeného, naliateho do kalicha jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými an­jel­mi a pred Barán­kom. 11 Dym ich múk vy­stupuje na veky vekov a ne­majú od­počin­ku vo dne ani v noci tí, ktorí sa klaňajú šel­me a jej ob­razu, ani ten, kto prij­me znak jej mena. 12 V tomto je tr­pez­livosť svätých, ktorí za­chovávajú Božie pri­kázania a vieru v Ježiša. 13 Po­tom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Na­píš: Blaho­slavení sú mŕt­vi, ktorí od­teraz umierajú v Pánovi. Áno, hovorí Duch, nech si od­počinú od svojich námah, lebo ich skut­ky idú s nimi. Veľká žatva a vinobranie14 Po­tom som videl biely ob­lak a hľa, na ob­laku sedel ktosi podob­ný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke os­trý kosák. 15 A z chrámu vy­šiel iný an­jel a volal mohut­ným hlasom na toho, čo sedel na ob­laku: Vrh­ni svoj kosák a žni, lebo nadišla hodina žat­vy a úroda zeme do­zrela. 16 A ten, čo sedel na ob­laku, hodil svoj kosák na zem a zem bola zožatá. 17 Po­tom iný an­jel vy­šiel z chrámu, ktorý je v nebi, a aj ten mal os­trý kosák. 18 Ďalší an­jel vy­šiel od ol­tára. Ten mal moc nad ohňom a mohut­ným hlasom volal na toho, čo mal os­trý kosák: Vrh­ni svoj os­trý kosák a ober strap­ce vo vinici zeme, lebo jej hroz­ná do­zreli. 19 An­jel hodil svoj kosák na zem, ob­ral vinicu zeme, a čo ob­ral, vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu. 20 Lis šliapali von­ku za mes­tom a z lisu vy­tiek­la krv až po zubad­lá koní na tisícšesťs­to stadií.

EkumenickýZjavenie14

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček