Ekumenický › Židom › 6

Židom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

1 Pre­to nechaj­me teraz začiat­ky učenia o Kristovi a venuj­me sa tomu, čo vedie k dokonalosti. Nek­laďme znova zá­klady po­kánia z mŕtvych skut­kov a viery v Boha, 2 z učenia o krstoch, vkladaní rúk, zmŕt­vychvs­taní a o večnom súde. 3 A to aj urobíme, ak to Boh do­volí. 4 Veď s tými, čo už raz boli osvietení a okúsili nebes­ký dar, a s tými, čo majú účasť na Duchu Svätom 5 a okúsili dob­ré Božie slovo i moc budúceho veku 6 a po­tom od­pad­li, nie je možné znova začínať a viesť ich k pokániu, pre­tože nanovo križujú Božieho Syna a vy­stavujú ho po­smechu. 7 Aj zem, keď vsakuje dážď, čo na ňu čas­to padá, a rodí rast­liny užitočné pre tých, čo ju ob­rábajú, má účasť na požeh­naní Boha. 8 Ak však rodí tŕnie a bodľačie, je bez­cen­ná a blíz­ka pre­kliatiu a na­koniec býva vy­pálená. 9 Milovaní, aj keď tak­to hovoríme, sme pre­svedčení, že vy ste na tom lepšie a máte bližšie k spáse. 10 Veď Boh nie je ne­spravod­livý, že by za­budol na vaše dielo a na lás­ku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste po­sluhovali a ešte po­sluhujete svätým. 11 Túžime však, aby každý z vás prejavoval rov­nakú hor­livosť za pl­né roz­vinutie nádeje až do kon­ca, 12 aby ste ne­zleniveli, ale aby ste na­podobňovali tých, čo sú pre vieru a tr­pez­livosť dedičmi pri­sľúbení. Spoľahlivosť Božích prisľúbení13 Keď Boh dával Ab­rahámovi pri­sľúbenie a ne­mal ni­koho väčšieho, na koho by pri­sahal, pri­sahal na seba samého 14 slovami: Veru, hoj­ne ťa požeh­nám a veľmi ťa rozm­nožím. 15 A tak Ab­rahám tr­pez­livo čakal a do­siahol spl­nenie pri­sľúbenia. 16 Ľudia totiž pri­sahajú na nie­koho väčšieho od seba a prísaha je pre nich po­tvr­dením ukončenia každého sporu medzi nimi. 17 A pre­tože Boh chcel dedičom pri­sľúbenia pre­svedčivo do­kázať ne­zmeniteľnosť svoj­ho roz­hod­nutia, za­ručil sa prísahou, 18 aby sme v týchto dvoch ne­zmeniteľných veciach, v ktorých Boh ne­môže klamať, mali sil­né po­vzbudenie my, čo sme našli útočis­ko v tom, že sa budeme ver­ne pri­dŕžať ponúkanej nádeje. 19 Máme ju ako is­tú a pev­nú kot­vu duše, ktorá siaha až do­vnút­ra, za oponu, 20 kde za nás vošiel Ježiš ako pred­chod­ca, keď sa stal veľkňazom naveky na spôsob Mel­chisedeka.