Ekumenický › Židom › 11

Židom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Viera1 Viera je zárukou toho, v čo dúfame, a zdôvod­nením toho, čo ne­vidíme, 2 lebo pre ňu zís­kali pred­kovia dob­ré svedec­tvo. 3 Vo viere chápeme, že Božie slovo stvár­nilo svet tak, že z neviditeľného po­vs­talo viditeľné. 4 Vo viere Ábel priniesol Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si zís­kal svedec­tvo, že je spravod­livý, a Boh vy­dal o jeho daroch svedec­tvo; a ňou ešte aj ako mŕt­vy hovorí. 5 Pre vieru bol Henoch prenesený, aby ne­uz­rel sm­rť, a nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením do­stal svedec­tvo, že sa páči Bohu. 6 Bez viery však nie je možné za­páčiť sa Bohu. Veď kto pri­stupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že od­meňuje tých, čo ho hľadajú. 7 Vo viere No­ach, Bohom po­učený o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou po­stavil koráb na zá­chranu svojej rodiny. Vierou od­súdil svet a stal sa dedičom spravod­livos­ti, ktorá je z viery. 8 Vo viere Ab­rahám po­slúchol, keď ho Boh volal, aby od­išiel na mies­to, ktoré mal do­stať ako dedičs­tvo. Od­išiel, hoci ne­vedel, kam ide. 9 Na zá­klade viery sa usadil v prisľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jákobom, spolu­dedičmi toho is­tého pri­sľúbenia. 10 Očakával totiž mes­to s pevnými zá­klad­mi, ktorého tvor­com a staviteľom je Boh. 11 Pre vieru aj ne­plod­ná Sára do­stala silu počať po­tom­ka, hoci už prešiel jej čas, lebo po­kladala za ver­ného toho, čo jej dal pri­sľúbenie. 12 A tak z jedného muža, ktorého sila odum­rela, sa narodilo také množs­tvo po­tom­kov, ako je hviezd na nebi a pies­ku na mor­skom brehu, ktorý sa nedá spočítať. 13 Títo všet­ci umierali vo viere, aj keď nedosiah­li to, čo bolo pri­sľúbené, ale iba zdiaľky to videli a po­zdravovali. Vy­znávali, že sú na zemi cudzin­cami a pút­nik­mi. 14 Tí, čo tak­to hovoria, naz­načujú, že hľadajú vlasť. 15 Veď keby boli mali na mys­li tú vlasť, z ktorej vy­šli, boli by mali do­sť času vrátiť sa. 16 Prav­da, túžia po lepšej vlas­ti, po vlas­ti nebes­kej. Pre­to sa ani Boh nehan­bí volať sa ich Bohom, veď im pri­pravil mies­to. 17 Vo viere Ab­rahám obetoval Izáka, keď bol skúšaný, a jed­norodeného prinášal ako obetu ten, ktorý do­stal pri­sľúbenia 18 a ktorému bolo po­vedané: Po Izákovi sa bude volať tvoje po­tom­stvo. 19 Usudzoval totiž, že Boh má moc vzkriesiť aj mŕt­vych. Pre­to do­stal Izáka na­späť aj ako predob­raz vzkriesenia. 20 Vo viere Izák požeh­nal Jákoba a Ézava v pohľade do budúc­nos­ti. 21 Vo viere Jákob, keď umieral, požeh­nal každého z Jozefových synov a po­klonil sa opretý o vrch svojej palice. 22 Vo viere Jozef, keď skonával, hovoril o odchode synov Iz­raela a pri­kázal im, čo majú urobiť s jeho kosťami. 23 Vo viere ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je krás­ne, a nebáli sa kráľov­ského príkazu. 24 Keď Mojžiš do­spel, vo viere odo­prel volať sa synom faraónovej dcéry. 25 Radšej si zvolil tr­pieť s Božím ľudom, než mať dočas­ný úžitok z hriechu, 26 a Kris­tovu po­tupu po­kladal za väčšie bohat­stvo ako po­klady Egyp­ta. Mal totiž na zreteli budúcu od­menu. 27 Vo viere opus­til Egypt a nezľakol sa kráľov­ho hnevu, ale vy­držal, akoby videl Ne­viditeľného. 28 Vo viere slávil Pas­chu a po­kropil dvere kr­vou barán­ka, aby sa zhub­ca nedot­kol pr­vorodených. 29 Vo viere prešli Čer­veným morom ako po suchej zemi, kým Egypťania, len čo sa o to po­kúsili, boli po­hl­tení vl­nami. 30 Pre vieru pad­li múry Jericha, keď ich ob­chádzali sedem dní. 31 Pre vieru ne­vies­t­ka Ráchab nezahynula s neveriacimi, lebo v pokoji prijala vy­zvedačov. 32 A čo mám ešte po­vedať? Veď by mi ne­stačil čas, aby som ešte rozp­rával o Gideónovi, Bárakovi, Sam­sonovi, Jef­tem, Dávidovi, ako aj o Samuelovi a prorokoch, 33 ktorí si vierou pod­maňovali kráľov­stvá, vy­konávali spravod­livosť a do­sahovali pri­sľúbenia, levom za­pchávali tlamy, 34 uhášali silu ohňa, unikali os­triu meča a zo slabých stávali sa moc­nými, keď zmužneli v boji a za­háňali šíky cudzin­cov. 35 Ženy do­stávali späť svojich mŕt­vych vzkriesených. Iní boli mučení, ale ne­prijali oslobodenie, aby do­siah­li niečo lepšie, totiž vzkriesenie. 36 Iní zasa za­kúsili výs­mech a bičovanie, ba i okovy, aj väzenia. 37 Kameňovali ich, roz­piľovali, umierali pod mečom, chodili v ovčích a kozích kožiach, tr­peli núdzu, ú­tlak a príkorie. 38 Tí, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšťach a horách, po jas­kyniach a zem­ských rok­linách. 39 A títo všet­ci, i keď do­stali svedec­tvo pre vieru, nedosiah­li na­pl­nenie pri­sľúbenia, 40 lebo Boh pre nás za­mýšľal niečo lepšie, aby nedosiah­li do­konalosť bez nás.