Ekumenický › Rút › 3

Rút

• 1
• 2
• 3
• 4

Rút na Bóazovom humne1 Svok­ra Noémi jej po­tom po­vedala: Dcéra moja, ne­mala by som ti po­hľadať nejaký príbytok, aby ti bolo dob­re? 2 Či Bóaz, s ktorého diev­kami si bola, nie je náš príbuz­ný? Dnes v noci bude na hum­ne pre­vievať jačmeň. 3 Umy sa, navoňaj sa, ob­leč si rúcho a zíď na hum­no! Tomu mužovi sa však nedaj po­znať, kým ne­pres­tane jesť a piť. 4 Keď si ľah­ne a zis­tíš, kde leží, prídeš, od­hr­nieš mu z nôh pri­krýv­ku a ľah­neš si. On ti po­tom po­vie, čo máš urobiť. 5 Rút jej od­povedala: Urobím všet­ko, čo vravíš. 6 Po­tom zišla na hum­no a vy­konala všet­ko, čo jej kázala svok­ra. 7 Keď sa Bóaz najedol a na­pil, šiel si v dobrej nálade ľah­núť na okraj hŕby obilia, Rút sa nebadane pri­blížila, od­hr­nula rúcho z jeho nôh a ľah­la si. 8 Okolo pol­noci sa muž pre­budil a keď sa roz­hliadol, videl, že mu pri nohách leží žena. 9 Spýtal sa: Kto si? Ona od­povedala: Som Rút, tvoja služob­nica. Rozp­res­tri na svoju služob­nicu okraj svoj­ho plášťa; ako príbuz­ný máš pred­sa výkup­né právo. 10 On jej po­vedal: Dcéra moja, nech ťa požeh­ná Hos­podin! Touto ver­nosťou si pre­výšila svoju počiatočnú ver­nosť, lebo si nechodila ani za chudob­nými, ani za bohatými mláden­cami. 11 Teraz sa už neboj, dcéra moja! Urobím pre teba všet­ko, čo si budeš priať. Veď všetok môj ľud v bráne mes­ta vie, že si statočná žena. 12 Je prav­da, že ako príbuz­ný mám výkup­né právo, ale je ešte bližší príbuz­ný, než som ja. 13 Teraz prenocuj tu a ak ráno bude chcieť on uplat­niť svoje príbuzen­ské právo, nech ho uplat­ní. Ak ho však nebude chcieť uplat­niť, po­tom ho uplat­ním ja, akože žije Hos­podin! Lež tu do rána. 14 Rút mu teda ležala pri nohách až do rána. Vstala však skôr, než môže rozo­znať človek človeka, Bóaz totiž po­vedal: Nech sa ni­kto nedoz­vie, že do hum­na prišla žena. 15 Ešte do­dal: Podaj plášť, čo máš na sebe, a pod­rž ho. Ona mu ho pod­ržala, Bóaz jej na­meral šesť mier jačmeňa a naložil jej to. Po­tom od­išiel do mes­ta. 16 Keď Rút prišla k svokre, tá sa jej spýtala: Ako sa ti vodilo, dcéra moja? Ona jej po­vedala všet­ko, čo pre ňu ten muž urobil, 17 a do­dala: Tých­to šesť mier jačmeňa mi dal a po­vedal: K svojej svok­re sa ne­môžeš vrátiť na­práz­dno! 18 Noémi jej po­vedala: Čakaj, dcéra moja, kým sa nedoz­vieš, ako sa to skončí. Ten muž nebude mať po­koj, kým to ešte dnes nedokončí.