Ekumenický › Rút › 2

Rút

• 1
• 2
• 3
• 4

Rút na Bóazovom poli1 Noémi mala z mužovej strany príbuz­ného, majet­ného muža z Elímelechovho rodu; volal sa Bóaz. 2 Moábčan­ka Rút po­vedala Noémi: Chcela by som ísť na pole zbierať klasy za nie­kým, kto mi to do­volí. Noémi jej od­povedala: Choď, dcéra moja! 3 Rút teda šla na pole a za žen­cami zbierala klasy. Stalo sa, že zbierala práve na tej čas­ti poľa, čo pat­rila Bóazovi z Elímelechovho rodu. 4 Vtedy prišiel z Betlehema Bóaz a po­vedal žen­com: Hos­podin s vami! Oni od­vetili: Nech ťa Hos­podin požeh­ná! 5 Bóaz sa po­tom spýtal sluhu, čo do­hliadal na žen­cov: Čia je tá mladá žena? 6 Sluha, ktorý do­hliadal na žen­cov, po­vedal: Táto mladá žena je Moábčan­ka, čo sa vrátila s Noémi z Moábskych polí. 7 Po­vedala mi: Chcela by som zbierať a paber­kovať, čo zo snopov zo­stane po žen­coch. Prišla a od rána je tu až do­siaľ. Len chvíľu si od­dých­la. 8 Vtedy Bóaz oslovil Rút: Počuj, dcéra moja! Nechoď paber­kovať na iné pole ani ne­od­chádzaj od­tiaľto, ale drž sa len mojich služob­níc! 9 Po­zoruj, ktorú časť poľa zožínajú, a choď za nimi. Pri­kázal som sluhom, aby sa ťa nedot­kli! Keď budeš smäd­ná, choď k nádobám a napi sa vody, čo načer­pali sluhovia. 10 Vtedy Rút pad­la tvárou na zem, po­klonila sa a po­vedala: Čím som si zís­kala tvoju priazeň, že sa ma ujímaš, hoci som cudzin­ka? 11 Bóaz jej od­vetil: Oznámili mi všet­ko, čo si po smr­ti svoj­ho muža urobila pre svoju svok­ru, ako si opus­tila ot­ca, mat­ku i rod­nú krajinu a šla si medzi ľud, ktorý si pred­tým ne­poz­nala. 12 Nech ti Hos­podin od­platí tvoj skutok a nech ťa hoj­ne od­mení Hos­podin, Boh Iz­raela, ku ktorému si prišla, aby si uňho našla útočis­ko. 13 Ona od­povedala: Môj pane, kiežby som aj ďalej na­chádzala u teba priazeň! Po­tešil si ma a prívetivo si sa zhováral so svojou služob­nicou, hoci sa za­tiaľ ne­môžem rov­nať ani jed­nej z nich. 14 Keď bol čas jed­la, Bóaz jej po­vedal: Poď sem a jedz, vez­mi si chlieb a po kús­koch si ho na­máčaj vo vín­nom oc­te. Keď si pri­sad­la k žencom, ponúkol jej upražené zrno. Ona sa najed­la do­sýta a ešte jej aj zvýšilo. 15 Po­tom vstala a šla zbierať klasy. Bóaz dal sluhom príkaz: Nechaj­te ju paber­kovať a do­voľte jej zbierať aj medzi snop­mi. 16 Sch­vál­ne jej navyťahuj­te klasy aj zo snopov a nechaj­te tak. Nech ich zbiera, ne­ok­rikuj­te ju! 17 Rút teda paber­kovala na poli až do večera a keď naz­bierané klasy vy­mlátila, bola to asi éfa jačmeňa. 18 Vzala to, od­nies­la do mes­ta a ukázala svok­re, čo naz­bierala. Po­tom jej dala aj zvyšok svoj­ho jed­la, z ktorého sa sama na­sýtila. 19 Vtedy sa svok­ra spýtala: Kde si dnes paber­kovala a pracovala? Nech je požeh­naný, kto sa ťa ujal! Rút po­vedala svok­re, u koho pracovala a do­dala: Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Bóaz. 20 Vtedy Noémi po­vedala svojej ne­ves­te: Nech ho požeh­ná Hos­podin, ktorý ne­pres­tal prejavovať svoju priazeň ani živým, ani mŕt­vym! Noémi po­tom do­dala: Ten muž je náš blíz­ky príbuz­ný a pat­rí k tým, čo sú po­vin­ní vy­kúpiť náš majetok. 21 Moábčan­ka Rút po­kračovala: On mi ešte poradil: Drž sa mojich sluhov, kým nezožnú všet­ko, čo je moje. 22 Noémi po­vedala svojej ne­ves­te Rút: Dob­re je, dcéra moja, že budeš chodiť s jeho služob­nicami, as­poň ti na inom poli nebudú ub­ližovať. 23 Rút sa teda pri zbieraní klasov pri­dŕžala Bóazových služob­níc až do skončenia žat­vy jačmeňa i žat­vy pšenice a bývala u svojej svok­ry.