Ekumenický › 2. Korintským › 5

2. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

1 Vieme totiž, že keď bude stan nášho po­zem­ského života str­hnutý, máme príbytok od Boha, rukami nez­hotovený večný dom v nebesiach. 2 Pre­to v tomto stane vzdycháme a túžime, aby sme boli za­odetí naším príbyt­kom z neba, 3 a hoci tam­ten bude z nás vzatý, nebudeme na­hí. 4 Veď kým sme v tomto stane, vzdycháme pod ťar­chou, a pre­to nech­ceme byť z neho zo­blečení, ale pri­odiati tým nebes­kým, aby tak život po­hl­til to, čo je smr­teľné. 5 Ten však, ktorý nás práve na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal Ducha ako záv­davok. 6 Sme teda vždy pl­ní dôvery, i keď vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána. 7 Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme. 8 Sme však pl­ní dôvery a chceme radšej odísť z tela a bývať u Pána. 9 Pre­to či už sme doma a či mimo domu, usilujeme sa, aby sme sa mu páčili. 10 Všet­ci sa totiž musíme po­staviť pred Kris­tovu súd­nu stolicu, aby si každý od­niesol od­platu podľa toho, čo vy­konal, kým bol v tele — či dob­ré, alebo zlé. Služba zmierenia11 Keďže po­známe bázeň pred Pánom, pre­sviedčame ľudí. Boh nás však po­zná a dúfam, že i vy vo svojom svedomí nás po­znáte. 12 Nech­ceme sa vám opäť od­porúčať, ale dávame vám príležitosť chváliť sa na­mi, aby ste mali čo po­vedať tým, čo sa chvália von­kajším zdaním, a nie tým, čo je v srdci. 13 Keď sme boli vo vy­tržení, bolo to medzi Bohom a na­mi, keď sme pri zmys­loch, je to pre vás. 14 Veď nás ženie Kris­tova lás­ka, nás, čo sme po­chopili, že ak jeden zo­mrel za všet­kých, všet­ci zo­mreli. 15 A za všet­kých zo­mrel pre­to, aby tí, čo žijú, nežili už viac sebe, ale tomu, ktorý za nich zo­mrel a bol vzkriesený. 16 Pre­to od­teraz ni­koho ne­poz­náme podľa tela. Aj keď sme po­znali Kris­ta podľa tela, ale teraz už ne­poz­náme. 17 Pre­to ak je nie­kto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci po­minuli, na­stali nové. 18 To všet­ko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou skr­ze Kris­ta a dal nám službu zmierenia. 19 Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Ne­počítal ľuďom ich pre­vinenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. 20 V mene Kris­ta sme po­slaní a cez nás akoby Boh na­pomínal. V mene Kris­ta vás prosíme: Zmier­te sa s Bohom! 21 Toho, ktorý ne­poz­nal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravod­livosťou.