Ekumenický › Izaiáš › 57

Izaiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66

1 Spravod­livý hynie, ale ni­kto si to neberie k srdcu. Zbožní ľudia sú vzatí a ni­kto nechápe, že spred zla bol vzatý spravod­livý človek 2 a od­chádza do po­koja. Na svojich lôžkach od­počívajú tí, čo idú priamou ces­tou. Proti modlárom3 Pri­stúp­te sem, vy synovia čarodej­nice, po­tom­stvo cudzoložnice a ne­vies­t­ky! 4 Na kom sa za­bávate, proti komu ot­várate ús­ta a vy­plazujete jazyk? Či nie ste deťmi hriechu a po­kolením klam­stva? 5 Vy, čo horíte vášňou medzi dub­mi, pod každým zeleným stromom a za­bíjate deti v údoliach pod skal­natými trh­linami. 6 Medzi vy­hladenými kameňmi údolia je tvoja čias­t­ka, ony sú tvojím podielom. Aj im si vy­lievala nápojovú obetu, prinášala po­kr­movú obetu. V tom mám náj­sť po­tešenie? 7 Na vy­sokom vy­čnievajúcom vr­chu si si roz­ložila svoje lôžko a aj tam si vy­stupovala obetovať obetu s hostinou. 8 Za dvere a veraje si si po­stavila svoj po­mník, ďaleko odo mňa si sa od­haľovala, vy­stupovala si na svoje lôžko a rozširovala si ho, do­hovárala si sa s nimi, milovala si ich lôžko, a po­zerala si sa na po­mník. 9 K Molochovi si chodila s olejom, zhromažďovala si si voňav­ky a po­slov si po­sielala veľmi ďaleko, hl­boko až k podsvetiu. 10 Po mnohých ces­tách si sa unavovala a ne­povedala si: Je to darom­né. Našla si život­nú silu, pre­to si ne­ochabovala. 11 Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala? Na mňa si si ne­spomenula ani k srdcu si si to ne­vzala. Ja som však za­mĺkol a mlčal, nebála si sa ma. 12 Ja oznámim tvoju spravod­livosť a tvoje skut­ky, no ne­osožia ti. 13 Keď budeš volať o pomoc, nech ti po­môžu hŕby tvojich bôžikov. Všet­kých ich však vietor od­nesie, vánok uchytí. Kto sa však ku mne utieka, zdedí krajinu a bude vlast­niť môj svätý vrch. Záchrana biednych14 On hovorí: Navážaj­te, navážaj­te, urov­návaj­te ces­tu, od­stráňte pre­kážky z cesty môj­ho ľudu, 15 lebo tak­to hovorí Naj­vyšší a Vznešený, čo tróni večne a sväté je jeho meno. Pre­bývam na vy­sokom a svätom mies­te so skrúšeným a po­kor­ným v duchu, aby som oživil ducha po­kor­ných a srd­ce skrúšených. 16 Lebo nebudem sa večne sporiť ani sa nebudem ustavične hnevať, veď ochabol predo mnou duch aj duše, ktoré som utvoril. 17 Hneval som sa pre jeho hriech cham­tivos­ti, bil som ho so za­krytou tvárou a zlos­til som sa. On však od­vrátený išiel ces­tou svoj­ho srd­ca 18 a jeho ces­ty som videl. Ja ho však uzdravím, budem ho viesť, od­mením ho útechou. A smútiacim za ním 19 kladiem na pery plod chvály. Po­koj, po­koj ďalekému i blíz­kemu — hovorí Hos­podin — ja ich uzdravím. 20 Bez­božní sú však ako roz­búrené more, ktoré sa ne­môže upokojiť a jeho vody vy­plavujú bah­no a blato. 21 Niet po­koja pre bez­božných, hovorí môj Boh.