Ekumenický › Pieseň › 8

Pieseň

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8

1 Kiež by si bol mojím bratom, ktorý sal z pŕs mojej mat­ky! Keby som ťa na ulici stret­la a vy­boz­kávala ťa, nik by mnou ne­opo­vr­hoval.
2 Vzala by som ťa a vied­la do domu mojej mat­ky. Ty by si ma učil a ja by som ťa po­hos­tila koreneným vínom, muštom z granátových jabĺk.
3 Ľavicu svoju má pod mojou hlavou a pravicou ma ob­jíma.
4 Za­prisahávam vás, dcéry jeruzalem­ské, ne­prebúdzaj­te a neroz­necuj­te lás­ku, kým sa jej to nebude páčiť.
5 Kto to vy­stupuje z púšte, opierajúc sa o svojho milého? Pod jab­loňou som ťa vzrušovala. Tam tvoja mat­ka do­stala boles­ti pri tvojom narodení, tam zľah­la v pôrodných boles­tiach tá, čo ťa zrodila.
6 Polož si ma ako pečatid­lo na svoje srd­ce, ako pečatid­lo na svoje rameno, lebo lás­ka je moc­ná ako sm­rť a nenávisť krutá ako pod­svetie. Jej žiara je oh­nivá ako naj­sil­nejší plameň.
7 Lás­ku ne­môže uhasiť množs­tvo vody, ani rieky ju ne­môžu od­plaviť. Ak by chcel nie­kto dať za lás­ku všet­ko bohat­stvo svoj­ho domu, veľmi by ním po­hrd­li.
8 Máme malú ses­tru, ešte ne­má pr­s­níky. Čo urobíme s našou ses­trou v deň, keď o ňu požiadajú?
9 Ak je hrad­bou, vy­budujeme na nej striebor­né cim­burie, ak je bránou, za­tarasíme ju céd­rovou do­skou.
10 Ja som hrad­ba a moje pr­sia sú veže! Vtedy som sa pre neho stala tou, ktorá vy­chádza s ponukou po­koja.
11 Šalamún mal vinicu v Baál-Hamóne, tú vinicu zveril strážcom. Každý by dal za jej plody tisíc striebor­ných.
12 Moju vinicu, tú, čo mi pat­rí, mám pred sebou. Šalamún, nechaj si svojich tisíc i dve­sto pre strážcov jeho ovocia.
13 Druhovia, ktorí sedávajú v záhradách, po­zor­ne vnímajú tvoj hlas. Do­voľ aj mne načúvať!
14 Milý môj, uteč, buď podob­ný gazele alebo mladému jeleňovi na bal­zamových vr­choch!