Ekumenický › Pieseň › 5

Pieseň

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8

1 Vošiel som do svojej vinice, ses­tra moja, snúbenica, oberám svoju myr­hu i s balzamom, ochut­návam svoj medový plást, pijem svoje víno a mlieko. Jedz­te, priatelia, pite, opájaj­te sa nežnosťami!
2 Spím, ale srd­ce mi bdie. Môj milý klope: Ot­vor mi, ses­tra moja, priateľka moja, holubica moja, moja do­konalá, lebo hlavu mám celú od rosy, kadere svoje od nočných kropají.
3 Sukňu som si vy­zliek­la, mám si ju azda znova ob­liecť? Nohy som si umyla, mám si ich azda znova zašpiniť?
4 Milý môj cez okno na­tiahol ruku a moje vnút­ro za­túžilo po ňom.
5 Vstala som ot­voriť môj­mu milému, z mojich rúk kvap­kala myr­ha, cez prs­ty myr­ha mi pre­tekala na rukoväť závory.
6 Ot­vorila som môj­mu milému, ale môj milý už od­behol, od­išiel. Keď hovoril, bola som ako bez seba. Hľadala som ho, ale nenašla, volala som ho, ale ne­od­povedal mi.
7 Našli ma však strážcovia, ktorí ob­chádzajú mes­to. Strážcovia hradieb ma zbili, doráňali, aj vr­ch­né rúcho zo mňa strh­li.
8 Za­prisahávam vás, dcéry jeruzalem­ské: Ak náj­dete môj­ho milého, čo mu oznámite? To, že som chorá od lás­ky!
9 O čo je tvoj milý lepší než iní, najk­rajšia žena? O čo je tvoj milý lepší než iní, keď nás tak za­prisahávaš?
10 Môj milý je svieži a čer­venolíci, naj­lepší z tisícov.
11 Jeho hlava je sťa lesk­núce sa rýdze zlato. Jeho kadere sú ako strap­ce datľovej pal­my, čier­ne ako hav­ran.
12 Jeho oči sú ako holubice nad vod­nými bys­trinami, v mlieku vy­kúpané, sťa vsadené drahokamy.
13 Jeho líca sú bal­zamová hriad­ka za­ras­tená voňavými bylin­kami. Jeho pery sú ľalie, rosia myr­hu, ktorá pre­teká.
14 Jeho ruky sú ako zlaté prúty vy­kladané drahokamom. Jeho brucho je slonovinový skvost ob­ložený zafír­mi.
15 Jeho steh­ná sú stĺpy z bieleho mramoru položené na zlatých pod­stav­coch. Jeho výzor je ako Libanon, vzác­ny je sťa céd­re.
16 Jeho pod­nebie je pre­slad­ké, celý je príťažlivý. Taký je môj milý, taký je môj priateľ, dcéry jeruzalem­ské!