Ekumenický › Príslovia › 9

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Múdrosť pozýva na hostinu1 Múd­rosť si po­stavila dom, sedem stĺpov vy­tesala.
2 Po­zabíjala dobytok, na­miešala víno aj stôl pre­strela.
3 Vy­slala svoje slúžky a z najvyššieho bodu mes­ta volá:
4 Kto je pros­toduchý, nech za­bočí sem! Nerozum­ným hovorí:
5 Poďte, jedz­te z môjho jed­la a pite z vína, čo som na­miešala!
6 Zanechaj­te pros­toduchosť a budete žiť, kráčaj­te po ces­te roz­um­nos­ti.
7 Kto do­hovára po­smeškárovi, utŕži han­bu, kto kar­há hriešnika, po­tupu.
8 Nekar­haj po­smeškára, aby ťa ne­znenávidel, po­kar­haj múd­reho a bude ťa mať rád.
9 Poraď múd­remu a bude ešte múd­rejší, po­uč spravod­livého a rozšíri si po­znanie.
10 Začiat­kom múd­ros­ti je bázeň pred Hos­podinom, v poznaní Najs­vätejšieho spočíva roz­um­nosť.
11 Veď vďaka mne sa rozm­nožia tvoje dni a pri­dajú sa ti roky života.
12 Ak si múd­ry, sám pre seba si múd­ry, ak si však po­smešník, sám sa budeš zod­povedať.
Hlúposť napodobňuje Múdrosť13 Pani Hlúposť je ne­pokoj­ná, ne­viazaná, ničomu nerozumie.
14 Vy­sedáva pri dverách svoj­ho domu na naj­vyššom bode mes­ta,
15 aby po­zvala okolo­idúcich, čo kráčajú priamo svojimi ces­tami.
16 Kto je pros­toduchý, nech za­bočí sem! Nerozum­ným hovorí:
17 Ukrad­nutá voda je slad­ká, jed­lo požívané v skrytosti je chut­né.
18 Lenže ne­vie, že sú tam tiene mŕt­vych a že jej hos­tia sú v hlbinách pod­svetia.