Ekumenický › Príslovia › 30

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Agurove príslovia1 Slová Agura, Jakeho syna.
2 Och, som hlúpy viac než ktokoľvek iný a ne­mám ľud­ský roz­um,
3 nenau­čil som sa múd­ros­ti a ne­mám ani po­znanie o Najsvätejšom.
4 Kto vy­stúpil do neba a od­tiaľ zo­stúpil? Kto do svojej hrs­ti vietor naz­bieral? Kto za­balil vodu do plášťa? Ktože vy­týčil všet­ky končiny zeme? Ako sa volá a ako sa volá jeho syn? Isto to vieš!
5 Každá Božia reč je pre­verená, je štítom tým, čo sa k nemu utiekajú.
6 Ne­pridávaj nič k jeho slovám, aby ťa ne­pot­res­tal a ne­u­svedčil z klamstva.
7 O dve veci ťa prosím, ne­odop­ri mi ich prv, než zo­mriem:
8 Vzdiaľ odo mňa klam­stvo a lživé slovo! Nedávaj mi chudobu ani bohat­stvo, udeľ mi toľko chleba, koľko po­trebujem,
9 aby som sa ne­presýtil, nezap­rel ťa a ne­povedal: Kto je Hos­podin? Aby som ne­schudob­nel a nek­radol a ne­zne­uc­til tak meno svoj­ho Boha.
10 Ne­ohováraj sluhu pred jeho pánom, aby ťa ne­prek­lial, aby si ty neniesol trest.
11 Je po­kolenie, čo pre­klína svoj­ho otca a svoju mat­ku nežeh­ná;
12 po­kolenie, čo sa po­kladá za čis­té a pri­tom nie je ob­myté od špiny;
13 po­kolenie — ako len po­výšene hľadí a na­mys­lene žmur­ká viečkami!
14 Je po­kolenie, čo má zuby ako meče a čeľus­te sťa nože, aby po­hl­tilo ponížených zo zeme a bied­nych spomedzi ľudí.
Číselné príslovia15 Pijavica má dve dcéry, kričia: Daj, daj! Sú tri veci, čo sa ni­kdy ne­na­sýtia, totiž štyri, čo ne­povedia Do­sť!:
16 pod­svetie a ne­plod­né lono, zem stále smäd­ná po vode a oheň, čo ni­kdy ne­povie: Do­sť!
17 Oko, čo sa po­smieva ot­covi, a po­hŕda po­slušnosťou voči mat­ke, vy­ďobú hav­rany z údolia a zožerú ho or­lie mláďatá.
18 Tieto tri veci sú mi podiv­né, vlast­ne štyri, čo nechápem:
19 ces­tu orla na nebi, ces­tu hada po skale, ces­tu lode po mor­skej hl­bine a ces­tu muža k dievčaťu.
20 Taká je aj ces­ta cudzoložnice: naje sa, utrie si ús­ta a po­vie: Ne­urobila som nič ne­prís­toj­né.
21 Pred tromi vecami sa chveje zem, vlast­ne štyri uniesť ne­môže:
22 sluhu, čo kraľuje, hlupáka, čo pažravo hl­tá chlieb,
23 nehaneb­nicu, čo sa vy­dáva, a slúžku, čo za­berie mies­to svojej panej.
24 Tieto štyri, hoci drob­né zem­ské tvory, sú výnimočne múd­re:
25 mrav­ce — národ bez sily, a pred­sa si v lete vedia pri­praviť po­travu;
26 damany — národ bez moci, a vedia si stavať br­lohy v skale;
27 kobyl­ky, hoci ne­majú kráľa, pred­sa všet­ky tiah­nu v šíkoch;
28 jašteričky, hoci ich môžeš vziať do rúk, pred­sa bývajú v kráľovských palácoch.
29 Títo traja vznešene vy­kračujú, vlast­ne štyria, čo pyšne po­chodujú:
30 lev, naj­moc­nejší medzi zvieratami, ne­us­túpi pred ničím,
31 nafúkaný kohút aj cap a kráľ na čele svoj­ho ľudu.
32 Ak si hlúpy a vy­ťahuješ sa alebo ak strojíš zlo, daj si ruku na ús­ta!
33 Veď trepaním smotany vznik­ne mas­lo, úder na nos spôsobí kr­vácanie a tlak hnevu vy­volá spor.