Ekumenický › Žalmy › 44

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Bože, na vlastné uši sme počuli1 Zbor­maj­strovi. Po­učný žalm Kórachov­cov.
2 Bože, na vlast­né uši sme počuli, naši ot­covia nám o tom rozp­rávali, čo si vy­konal za ich čias, v dávnych časoch.
3 Svojou rukou si vy­hnal po­hanov, ich si však osadil; na národy si zo­slal po­hromu, svoj ľud si však po­slal na ich mies­to.
4 Veď nie vlast­ným mečom zau­jali krajinu, nie vlast­né rameno im po­moh­lo k víťazstvu, ale tvoja pravica, tvoje rameno a svet­lo tvojej tváre, lebo si ich miloval.
5 Bože, ty si môj Kráľ! Pri­káž, aby Jákob bol za­chránený!
6 S tebou pre­koleme svojich protiv­níkov, v tvojom mene udupeme svojich ne­priateľov.
7 Ne­spolieham sa na svoj luk a môj meč ma nezach­ráni,
8 lebo ty si nás za­chránil pred protiv­ník­mi a za­han­bil si tých, čo nás nenávideli.
9 Bohom sa chválime deň čo deň a tvoje meno budeme chváliť naveky. — Sela —
10 Pred­sa si nás za­vr­hol, vy­stavil po­tupe a ne­vedieš do boja naše voj­ská.
11 Donútil si nás ustúpiť pred protiv­níkom a tí, čo nás nenávidia, nás olúpili.
12 Vy­dal si nás ako ovce na­pos­pas a rozp­týlil si nás medzi národy.
13 Predal si svoj ľud pod cenu a nič si na tom nezís­kal.
14 Vy­stavil si nás po­tupe našich susedov, po­smechu a hane nášho okolia.
15 Urobil si nás prís­lovím medzi po­han­mi; národy krútia hlavou nad na­mi.
16 Deň čo deň je predo mnou moja po­tupa a han­ba mi po­kryla tvár
17 pre reči utŕhača a po­smievača, pre po­hľad ne­priateľa a po­mstiteľa.
18 To všet­ko prišlo na nás, hoci sme na teba nezabud­li, ne­porušili sme tvoju zmluvu.
19 Naše srd­ce sa ne­od­vrátilo od teba ani náš krok ne­vybočil z tvojho chod­níka,
20 aj keď si nás spus­tošil na mies­te šakalov a pri­kryl tem­notou.
21 Keby sme boli za­bud­li na meno nášho Boha a vy­stierali ruky k cudziemu bohu,
22 či by to Boh nebol po­strehol? On pred­sa po­zná tajom­stvá srd­ca!
23 Pre teba nás vraždia deň čo deň, majú nás za ovce na za­bitie.
24 Zo­buď sa! Prečo spíš, Pane? Pre­cit­ni, neza­vrh­ni nás navždy!
25 Prečo si skrývaš tvár? Za­búdaš na našu biedu a ú­tlak?
26 Náš krk leží v prachu, bruchom sme prilepení k zemi.
27 Vstaň a po­môž nám, vy­kúp nás pre svoju milosť!