EkumenickýŽalmy22

Žalmy

Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil?1 Zbor­maj­strovi na nápev: Jelenica ran­nej zory. Dávidov žalm.
2 Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opus­til? Ďaleko si od mojej spásy, ďaleko od môj­ho kriku.
3 Bože môj, volám vo dne — ne­od­povedáš. Volám v noci — ne­viem sa utíšiť.
4 Ty, Svätý, tróniš nad chválami Iz­raela.
5 Naši ot­covia dúfali v teba, dúfali, a ty si ich vy­slobodzoval.
6 Volali k tebe, a boli za­chránení. Dúfali v teba, a neboli za­han­bení.
7 Som ako červ, nie ako človek; ľuďom som na po­smech, ba aj vlast­ní ma za­vr­h­li.
8 Všet­ci, čo ma vidia, po­smievajú sa mi, uškŕňajú sa, po­kyvujú hlavou:
9 Spoľahol sa na Hos­podina, mal by ho za­chrániť. Nech ho vy­trh­ne, veď má v ňom záľubu.
10 Veď ty si ma vy­tiahol z lona mat­ky, na jej pr­siach dával si mi nádej.
11 Od svoj­ho zrodu od­kázaný som na teba, ty si môj Boh už od lona mat­ky.
12 Nebuď ďaleko odo mňa, blíži sa súženie a niet toho, kto by po­mohol.
13 Ob­kľúčilo ma mnoho býčkov, bášan­ské býky ma ob­stúpili.
14 Rozt­vorili tlamu proti mne ako dravý a revúci lev.
15 Som ako roz­liata voda, uvoľnili sa mi všet­ky kos­ti. Moje srd­ce je ako vosk, roz­topilo sa vo mne.
16 Hrd­lo mi vy­sch­lo ako črepiny, jazyk sa mi prilepil na pod­nebie, vr­hol si ma do prachu smr­ti.
17 Psy ma ob­kľúčili, zo­vrela ma tlupa zlosynov, pre­bod­li mi ruky a nohy.
18 Môžem si spočítať všet­ky kos­ti. Oni sa pri­zerajú, oči si pasú na mne.
19 Delia si moje rúcho, o môj odev losujú.
20 Ty sa však ne­vzďaľuj, Hos­podin, Sila moja, ponáhľaj sa mi na po­moc!
21 Za­chráň mi pred mečom život, to jediné, čo mám, z moci psov.
22 Vy­trh­ni ma z tlamy levovej, spred rohov byvolov! — A ty si ma vy­počul.
23 Svojim bratom chcem ohlasovať tvoje meno, v zhromaždení ťa chcem chváliť.
24 Vy, čo sa bojíte Hos­podina, chváľte ho! Celé Jákobovo po­tom­stvo, oslavuj­te ho! Celé Iz­raelovo po­tom­stvo, maj­te pred ním bázeň!
25 Veď on ne­opo­vr­hol bied­nym úbožiakom ani sa ho neštítil. Ne­od­vrátil od neho svoju tvár; vy­počul ho, keď volal o pomoc.
26 Od teba po­chádza môj chválo­spev vo veľkom zhromaždení. Pred bohaboj­nými spl­ním svoje sľuby.
27 Po­kor­ní sa do­sýta najedia. Tí, čo hľadajú Hos­podina, budú ho chváliť. Nech navždy žijú vaše srd­cia!
28 Všet­ky končiny zeme sa roz­pomenú a vrátia sa k Hospodinovi. Všet­ky kmene národov budú sa ti klaňať.
29 Hos­podinovi pat­rí vláda, on panuje nad národ­mi.
30 Pred ním sa sklonia všet­ci moc­ní zeme, pred ním pad­nú všet­ci, čo zo­stupujú do prachu zeme, tí, čo si ne­môžu za­chovať život.
31 Po­tom­stvo mu bude slúžiť. O Pánovi bude rozp­rávať budúcim po­koleniam.
32 Bude pri­chádzať a zves­tovať jeho spravod­livosť budúcemu ľudu: On to urobil.

EkumenickýŽalmy22

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček