EkumenickýSudcov8

Sudcov

Žiarlivosť Efrajimovcov1 Ef­rajim­skí muži vy­čítali Gideónovi: Čo si nám to vy­konal, že si nás nezavolal, keď si šiel bojovať proti Mid­jánčanom? Os­tro sa s ním po­hádali. 2 On od­vetil: Urobil som azda niečo veľké v porovnaní s vami? Či paber­ky Ef­rajima nie sú lepšie ako oberačka Abíezera? 3 Do vašej moci Hos­podin vy­dal Mid­ján­ske kniežatá Oréba a Zeéba. Čo som mohol urobiť v porovnaní s vami? Keď im to tak­to vy­svet­lil, zmier­nilo sa ich rozčúlenie. Gideón vo východnom Jordánsku4 Keď prišiel Gideón s tristo mužmi, ktorí boli s ním, k Jordánu, pre­brodil ho. Keďže boli od prena­sledovania Mid­jánčanov vy­čer­paní a vy­hlad­nutí, 5 požiadal mužov zo Suk­kótu: Daj­te, prosím, nie­koľko boch­níkov chleba ľuďom, ktorí idú za mnou, lebo sú vy­čer­paní a ja prena­sledujem mid­ján­skych kráľov Zebacha a Cal­mun­nu. 6 Suk­kót­ske kniežatá mu od­povedali: Máš už azda Zebacha a Cal­mun­nu vo svojej moci, aby sme tvoj­mu voj­sku dali chlieb? 7 Gideón im po­vedal: Dob­re, keď mi Hos­podin vy­dá do rúk Zebacha a Cal­mun­nu, zmlátim vaše telá tŕňmi z púšte a bod­liak­mi. 8 Od­tiaľ od­išiel hore do Penúelu a s tamojšími ľuďmi sa podob­ne zhováral. Aj oni mu však od­povedali ako muži zo Suk­kótu. 9 Mužom z Penúelu tiež po­hrozil: Keď sa víťaz­ne vrátim, zrúcam túto baštu. 10 Zebach a Cal­mun­na boli so svojím táborom v Karkóre, v ktorom bolo asi pät­násťtisíc mužov, čo zo­stali z celého voj­ska východ­ných kmeňov. Pad­lo stod­vad­saťtisíc mečom vy­zb­rojených mužov. 11 Gideón od­išiel ces­tou kočov­níkov východ­ne od Nóbachu a Jog­behy a pre­padol tábor práve vtedy, keď sa tábor cítil v bezpečí. 12 Zebach a Cal­mun­na utiek­li. On ich však prena­sledoval, oboch mid­ján­skych kráľov, Zebacha i Cal­mun­nu, zajal a celý tábor rozoh­nal. 13 Po boji sa Jóašov syn Gideón vracal späť cez pries­myk Cheres 14 a ces­tou za­držal jed­ného mláden­ca zo suk­kót­skych mužov. Ten mu pri výs­luchu na­písal zo­znam sedem­desiatich sied­mich kniežat a starších zo Suk­kótu. 15 Keď po­tom Gideón prišiel k mužom zo Suk­kótu, po­vedal: Po­zrite, tu je Zebach a Cal­mun­na, pre ktorých ste ma vy­smiali: Máš už azda Zebacha a Cal­mun­nu vo svojej moci, aby sme tvoj­mu voj­sku dali chlieb? 16 Po­chytal starších mes­ta a tŕňmi z púšte a bod­liak­mi zmlátil mužov zo Suk­kótu. 17 Baštu v Penúeli zrúcal a mužov mes­ta po­bil. 18 Zebacha a Cal­mun­nu sa spýtal: Akých mužov ste po­zabíjali na vr­chu Tábor? Od­povedali: Podobali sa ti, každý vy­zeral ako syn kráľa. 19 On po­vedal: Boli to moji bratia, synovia mojej mat­ky. Akože žije Hos­podin, keby ste ich boli nechali nažive, nezabil by som vás. 20 Po­tom vy­zval svoj­ho pr­vorodeného syna Jetera: Vstaň a zabi ich! Chlapec však ne­vytasil meč, lebo sa bál; bol ešte mladý. 21 Zebach a Cal­mun­na po­vedali: Vstaň a obor sa na nás, lebo aký je muž, taká je jeho sila. Vtedy Gideón vstal, za­bil Zebacha a Cal­mun­nu a vzal oz­dob­né mesiačiky z krku ich tiav. Gideón odmietol hodnosť22 Muži z Izraela na­vrh­li Gideónovi: Buď naším vlád­com ty i tvoj syn a vnuk, lebo si nás za­chránil z moci Mid­jánčanov. 23 Gideón im však od­vetil: Nebudem panovať nad vami a nebude panovať nad vami ani môj syn. Hos­podin bude vlád­nuť nad vami. 24 Po­tom Gideón do­dal: Mám žiadosť: Nech mi každý z vás odo­vzdá jeden z ukoristených krúžkov. Ne­priatelia nosili totiž zlaté náušnice, lebo boli Iz­maeliti. 25 Iz­raeliti od­povedali: Ochot­ne dáme. Rozp­re­streli plášť a každý mu naň hodil jed­nu ukoris­tenú náušnicu. 26 Váha zlatých náušníc, ktoré si vy­žiadal, bola tisíc­sedem­sto šekelov zlata, ok­rem oz­dob­ných mesiačikov, náušníc a pur­purových rúch, ktoré nosievali mid­ján­ski králi, a ok­rem oz­dob­ných re­tiazok z krku ich tiav. 27 Gideón z toho urobil efód a uložil ho vo svojom mes­te Of­re. K nemu chodil mod­los­lužob­ne smil­niť celý Iz­rael. Stal sa osíd­lom pre Gideóna a jeho dom. 28 Mid­jánčania boli pred Iz­raelit­mi po­korení a už ni­kdy nezo­dvih­li hlavu. Za Gideóna žila krajina v mieri štyrid­sať rokov. Gideónovi synovia29 Jóašov syn Jerub­baál teda od­išiel a býval vo svojom dome. 30 Gideón mal sedem­desiat synov, ktorí vy­šli z jeho bed­ra, lebo mal veľa žien. 31 Jeho vedľajšia žena, ktorá žila v Sícheme, mu porodila syna a tomu dal meno Abímelech. 32 Jóašov syn Gideón zo­mrel vo vy­sokom veku. Po­chovali ho v hrobe jeho otca Jóaša v abíezerskej Of­re. 33 Len čo Gideón zo­mrel, Iz­raeliti začali mod­los­lužob­ne smil­niť s baálmi a Baál-Beríta vy­hlásili za svoj­ho boha. 34 Iz­raeliti si ne­pripomínali Hos­podina, svoj­ho Boha, ktorý ich vy­slobodil z moci všet­kých okolitých ne­priateľov. 35 Neboli vďační domu Jerub­baála — Gideóna za všet­ko dob­ro, ktoré pre Iz­raelitov vy­konal.

EkumenickýSudcov8

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček