EkumenickýSudcov5

Sudcov

Víťazná pieseň Debóry1 Vtedy spievala Debóra s Bárakom, Abíno­amovým synom, túto pieseň: 2 Dob­rorečte Hos­podinovi za to, že vod­covia sa chopili vedenia v Izraeli, za to, že ľud dob­rovoľne po­vs­tal. 3 Počúvaj­te, králi, zbys­trite sluch, kniežatá! Za­spievam Hos­podinovi, za­spievam žalm Hos­podinovi, Bohu Iz­raela. 4 Hos­podin, keď si vy­šiel zo Seíru, keď si šiel z Edómskych strání, za­chvela sa zem, z neba padali kropaje, z oblakov sa liala voda. 5 Vr­chy sa klátili pred Hos­podinom, Bohom zo Sinaja, pred Hos­podinom, Bohom Iz­raela. 6 Za čias Anátov­ho syna Šam­gara, za dní Jáely boli opus­tené ces­ty, ľudia chodievali bočnými ces­tami. 7 Vidiek zo­stal pus­tý, dediny v Izraeli boli ako vy­mreté, kým som ne­povs­tala ja, Debóra, kým som ne­povs­tala ja, mat­ka v Izraeli. 8 Ľud si zvolil nových bohov, v bránach mes­ta sa roz­pútal boj; no nebolo vidieť štít ani kopiju pri štyrid­saťtisícovom dave Iz­raela. 9 Moje srd­ce pat­rí vod­com Iz­raela, dob­rovoľníkom ľudu! Veleb­te Hos­podina, 10 vy, ktorí jaz­díte na svet­lo­hnedých os­liciach, sedávate na kober­coch, aj vy, ktorí chodíte na ces­tách: Uvažuj­te! 11 Pri­poj­te sa k jasotu pri na­pájad­lách; tam sa oslavujú víťazs­tvá Hos­podina, jeho víťaz­né skut­ky v prospech vidiečanov v Izraeli. Vtedy Hos­podinov ľud zišiel k bránam. 12 Pre­buď sa, pre­buď, Debóra, pre­buď sa, pre­buď a za­spievaj pieseň! Vstaň, Bárak, od­veď ako svojich zajat­cov tých, čo zajímali teba, syn Abíno­amov! 13 K bránam vtedy zo­stúpil zvyšok vznešeného ľudu, Hos­podinov ľud zo­stúpil so mnou medzi hr­dinov. 14 Ef­rajimovi po­tom­kovia bojovali proti Amálekovi, za tebou zo­stúpil Ben­jamín so svojimi od­diel­mi. Z Makíra zo­stúpili vod­covia a zo Zebúluna tí, čo nosia žez­lo. 15 Jis­sákarove kniežatá s Debórou, ako Jis­sákar, tak Bárak, sa vy­dali po jeho stopách. V Rúbenových rodoch sa konali dl­hé porady. 16 Prečo si zo­stal sedieť v ohradách, počúvať bľakot stád? V Rúbenových rodoch sa konali dl­hé porady. 17 Gileád sa zdržiava za Jor­dánom a prečo Dán zo­stal pri lodiach? Ašér sa usadil na mor­skom po­breží a po­koj­ne býva v jeho zátokach. 18 Zebúlun je ľud, čo opo­vr­hol sm­rťou, podob­ne aj Naf­táli na vy­sokých stráňach. 19 Prišli králi a bojovali, vtedy bojovali kanaán­ski králi v Taanaku pri vodách Megid­da, ale strieb­ro si ne­ukoris­tili. 20 Hviez­dy z neba bojovali, zo svojich dráh bojovali proti Síserovi. 21 Kíšon­ský po­tok ich od­plavil, ten od­veký po­tok je Kíšon. Smelo vy­kroč, duša moja! 22 Vtedy dupotali kon­ské kopytá, vtedy cválali jeho sil­ní. 23 Pre­klínaj­te Méroz, vraví Hos­podinov an­jel, pre­kľaj­te, pre­kľaj­te jeho obyvateľov, lebo ne­prišli na po­moc Hos­podinovi, na po­moc Hos­podinovi medzi hr­dinami! 24 Buď medzi ženami požeh­naná Jáel, žena Kénij­ca Chebera, nad ženy v stanoch buď požeh­naná! 25 Vodu si žiadal, podala mu mlieko a v čaši kniežacej donies­la smotanu. 26 Ruku vy­strela, uchopila kolík, pravicou svojou ťažké kladivo, ud­rela Síseru, roz­bila mu hlavu, prerazila mu sluchy. 27 Padol jej k nohám, zrútil sa, vy­strel sa. K jej nohám sa zvalil, padol. Kde klesol, padol za­bitý. 28 Cez okno hľadí a volá spoza mreže Síserova mat­ka: Prečo tak otáľa ná­vrat jeho voza, prečo len mešká hr­kot jeho záp­rahov? 29 Od­poveď prišla z úst jej naj­múd­rejších kňažien, ich slová si pri­pomína sama: 30 Určite sa delia o získanú korisť: jed­nu či dve zajat­kyne pre muža, korisť pes­trých rúch pre Síseru, korisť pes­trých šiat, jed­nu-dve pes­tro tkané šat­ky na môj krk. 31 Tak nech hynú všet­ci tvoji ne­priatelia, Hos­podin! Tí však, čo ho milujú, budú ako sln­ko pri východe vo svojej sile.

EkumenickýSudcov5

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček