Ekumenický › Sudcov › 3

Sudcov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Cudzie národy medzi Izraelitmi1 Toto sú národy, ktoré ponechal Hos­podin v krajine, aby nimi skúšal všet­kých Iz­raelitov, ktorí ne­poz­nali nijaký boj o Kanaán — 2 chcel totiž, aby ho po­kolenia Iz­raelitov po­znali a na­učili sa bojovať tí, čo bojovať ne­vedeli, — 3 päť filištín­skych kniežat, všet­ci Kanaánčania, Sidončania a Chiv­viji, ktorí obývali Libanon­ské po­horie od vr­chu Baál-Cher­món až ta, kde sa ide do Chamátu. 4 Oni sa stali skúškou Iz­raelitov, aby sa ukázalo, či budú po­slúchať príkazy, ktoré Hos­podin dal ich ot­com pro­stred­níc­tvom Mojžiša. 5 Iz­raeliti bývali medzi Kanaánčan­mi, Chetit­mi, Amorejčan­mi, Periz­zej­mi, Chiv­vij­mi a Jebúsej­mi. 6 Brali si ich dcéry za ženy, dávali svoje dcéry ich synom a slúžili ich bohom. Otníel7 Iz­raeliti robili to, čo sa ne­páčilo Hos­podinovi, za­bud­li na Hos­podina, svoj­ho Boha, a slúžili baálom a ašéram. 8 Hos­podin sa na­hneval na Iz­raelitov a vy­dal ich na­pos­pas Kúšan-Rišátajimovi, kráľovi Aram-Na­harajimu. Iz­raeliti boli osem rokov pod­daní Kúšan-Rišátajima. 9 Iz­raeliti volali k Hospodinovi o pomoc a Hos­podin im po­slal zá­chran­cu, ktorý ich vy­slobodil: Ot­níela, Kenazov­ho syna, Kálebov­ho mladšieho brata. 10 Hos­podinov duch zo­stúpil naňho a on začal súdiť Iz­rael. Pus­til sa do boja a Hos­podin mu dal do moci aramej­ského kráľa Kúšan-Rišátajima. Jeho ruka moc­ne doliehala na Kúšan-Rišátajima. 11 Krajina mala po­tom štyrid­sať rokov po­koj, kým Kenazov syn Ot­níel nezom­rel. Ehúd12 Keďže Iz­raeliti ďalej páchali, čo sa Hos­podinovi ne­páčilo, Hos­podin umožnil moáb­skemu kráľovi Eg­lónovi ov­lád­nuť Iz­raelitov, lebo robili, čo sa Hos­podinovi ne­páčilo. 13 Eg­lón sa spojil s Amónčanmi a Amálek­mi, zaútočil, porazil Iz­rael a ob­sadil Mes­to paliem. 14 Iz­raeliti boli pod­daní moáb­skemu kráľovi Eg­lónovi osem­násť rokov. 15 Iz­raeliti úpen­livo prosili Hos­podina o pomoc a Hos­podin im po­slal zá­chran­cu Ehúda, syna Ben­jamínov­ca Géru, ktorý bol ľavák. Po ňom po­slali Iz­raeliti Eg­lónovi, moáb­skemu kráľovi, po­vin­ný po­platok. 16 Ehúd si zhotovil na lakeť dl­hý, oboj­stran­ne os­trý meč. Pri­pásal si ho pod šaty na pravý bok. 17 Moáb­skemu kráľovi Eg­lónovi odo­vzdal po­vin­ný po­platok. Eg­lón bol veľmi tučný muž. 18 Keď Ehúd odo­vzdal po­vin­ný po­platok, pre­pus­til mužov, čo ten­to po­platok prinies­li. 19 On sám sa vrátil od modiel pri Gil­gále a po­vedal: Pre teba, kráľ, mám taj­ný oznam. Eg­lón po­vedal: Ticho! Vtedy všet­ci, čo stáli okolo neho, vy­šli von. 20 Keď Ehúd vošiel k Eglónovi, ten sedel vo svojej chlad­nej vr­ch­nej sieni, ktorú mal iba pre seba. Ehúd po­vedal: Mám pre teba Boží od­kaz. Eg­lón vstal z kresla. 21 Vtedy siahol Ehúd ľavou rukou po meči na pravom boku, vy­tasil ho a vrazil ho Eg­lónovi do brucha. 22 Za čepeľou vnik­la aj rukoväť a sad­lo sa za ňou za­vrelo, lebo meč mu z brucha ne­vytiahol, a za­dným východom vy­šiel von. 23 Po­tom Ehúd prešiel stĺporadím, dvere vr­ch­nej siene za sebou za­vrel a za­mkol. 24 Len čo však vy­šiel, prišli Eg­lónovi sluhovia a keď zis­tili, že dvere vr­ch­nej siene sú za­mknuté, po­vedali si: Určite koná po­trebu v chladnej iz­be. 25 Aj keď čakali príliš dl­ho, on dvere vr­ch­nej izby ne­ot­voril. Keď vzali kľúč a ot­vorili, videli, že ich pán leží na zemi mŕt­vy. 26 Kým váhali, Ehúd ušiel. Prešiel pop­ri mod­lách a unikol do Seíry. 27 Len čo ta dobehol, dal za­trúbiť na Ef­rajim­skom po­horí, od­kiaľ s ním Iz­raeliti zo­stúpili a on ich viedol. 28 Po­vedal im: Poďte za mnou, lebo Hos­podin vám vy­dal na­pos­pas vašich ne­priateľov Moábčanov. Oni šli za ním, zo­brali Moábčanom jor­dán­ske brody a ni­komu nedovolili prej­sť. 29 Vtedy po­bili z Moábčanov asi desaťtisíc sil­ných a udat­ných mužov. Ni­kto z nich im ne­unikol. 30 V ten deň bol Moáb pred Iz­raelom po­korený. Krajina mala osem­desiat rokov po­koj. Šamgar31 Po Ehúdovi sa stal sud­com Anátov syn Šam­gar, ktorý voliar­skym bod­lom po­bil šesťs­to Filištín­cov a tiež vy­slobodil Iz­rael.