EkumenickýSudcov11

Sudcov

Jefte1 Gileádovec Jef­te bolo udat­ný hr­dina. Bol synom ne­vies­t­ky. Jeho ot­com bol Gileád. 2 Aj vlast­ná žena porodila synov Gileádovi. Keď však synovia vlast­nej ženy do­speli, vy­hnali Jef­teho. Po­vedali mu: Ty ne­môžeš dediť v dome nášho ot­ca, lebo si synom inej ženy. 3 Jef­te musel utiecť pred svojimi brat­mi a býval v kraji Tób. Tam sa k nemu pri­dali ničom­níci a robievali s ním pre­pady. 4 Po nejakom čase Amónčania začali viesť voj­nu proti Iz­raelitom. 5 Keď sa teda Amónčania pus­tili do boja proti Iz­raelitom, vy­brali sa starší Gileádu za Jef­tem z kraja Tób. 6 Na­vrh­li Jef­temu: Poď, buď naším vod­com, aby sme moh­li bojovať proti Amónčanom. 7 Jef­te vy­čítal starším Gileádu: Vy ste ma nenávideli a vy­hnali z domu môj­ho ot­ca. Prečo teraz v tiesni pri­chádzate ku mne? 8 Starší Gileádu Jef­temu od­povedali: Práve pre­to sme sa vrátili k tebe. Keď pôj­deš s nami a budeš bojovať proti Amónčanom, budeš veliteľom všet­kých obyvateľov Gileádu. 9 Jef­te starším Gileádu po­vedal: Keď ma pri­vediete na­späť, aby som bojoval s Amónčanmi, a keď mi ich Hos­podin vy­dá, budem vaším vod­com? 10 Starší Gileádu Jef­temu sľúbili: Nech Hos­podin, ktorý to počúva, bude sved­kom medzi na­mi, ak nebudeme konať podľa tvoj­ho slova. 11 Jef­te šiel so staršími Gileádu a ľud ho ustanovil za vod­cu a veliteľa. Jef­te pred­niesol v Micpe celú svoju záležitosť pred Hos­podinom. 12 Po­tom Jef­te vy­slal po­slov ku kráľovi Amónčanov s odkazom: Čo máš proti mne, že si prišiel vojen­sky na­pad­núť moju krajinu? 13 Jef­teho po­slom kráľ Amónčanov od­povedal: Keď Iz­rael vy­chádzal z Egypta, ob­sadil moje územie od Ar­nónu až po Jab­bók a po Jor­dán. Teraz mi ho dob­rovoľne vráť! 14 Jef­te znova vy­slal po­slov k amónskemu kráľovi 15 a od­kázal mu: Tak­to hovorí Jef­te: Iz­rael ne­vzal Amónčanom a Moábčanom ich územie. 16 Keď tiahol Iz­rael z Egypta a šiel púšťou k Červenému moru a prišiel do Kádeša, 17 vtedy Iz­rael vy­slal po­slov k edómskemu kráľovi s odkazom: Chcel by som prej­sť cez tvoju krajinu. Edóm­sky kráľ však o tom nech­cel ani počuť. Aj k moábskemu kráľovi vy­slali po­slov, no ani on im to ne­povolil. Pre­to Iz­rael zo­stal v Kádeši. 18 Po­tom šiel púšťou a obišiel územie Edómčanov i Moábčanov. Tak prišli do kraja východ­ne od územia Moábčanov a utáborili sa za Ar­nónom, no ne­vs­túpili na moáb­ske územie, lebo Ar­nón je hranicou Moáb­ska. 19 Po­tom Iz­rael po­slal po­slov k amorejskému kráľovi Síchonovi, kráľovi Chešbónu, a požiadal ho: Chcel by som prej­sť tvojou krajinou do našej! 20 Síchon však nedôveroval tomu, že Iz­rael cez jeho územie len prej­de. Zhromaždil všetok svoj ľud, utáboril sa v Jahace a začal bojovať proti Iz­raelu. 21 Hos­podin, Boh Iz­raela, však vy­dal Síchona a všetok jeho ľud do rúk Iz­raela. Iz­rael ho porazil a ob­sadil celú krajinu Amorejčanov, ktorí tam bývali. 22 Ob­sadili celé územie Amorejčanov od Ar­nónu až po Jab­bók, od púšte až po Jor­dán. 23 Hos­podin, Boh Iz­raela, vy­hnal Amorejčanov spred iz­rael­ského ľudu a ty chceš to územie ob­sadiť? 24 Čo ti do­volí ob­sadiť tvoj boh Kemóš, to ob­sadíš. Čokoľvek nám do­volí ob­sadiť Hos­podin, náš Boh, to ob­sadíme. 25 Si ty azda lepší než moáb­sky kráľ Balák, syn Cip­pórov? Viedol azda spor s Izraelom alebo sa s ním pus­til do boja? 26 Iz­rael býva v Chešbóne a jeho osadách, v Aróeri a jeho osadách a vo všet­kých mes­tách po oboch brehoch Ar­nónu už tri­sto rokov. Prečo ste im tie mes­tá vtedy ne­odňali? 27 Ja som sa ne­previnil proti tebe, ty sa však do­púšťaš ne­právos­ti voči mne, keď sa chys­táš do boja proti mne. Nech Hos­podin, sud­ca, roz­hod­ne dnes medzi Iz­raelit­mi a Amónčan­mi. 28 Kráľ Amónčanov však nech­cel ani vy­počuť od­kaz, ktorý mu Jef­te po­slal. Jefteho sľub29 Hos­podinov duch zo­stúpil na Jef­teho a on prešiel cez Gileád a Menašše do gileád­skej Mic­py. Z gileádskej Mic­py šiel bojovať proti Amónčanom. 30 Jef­te zložil pred Hos­podinom ten­to sľub: Ak mi na­ozaj vy­dáš Amónčanov do rúk 31 a ja sa od nich bez ujmy vrátim, po­tom ktokoľvek mi z môjho domu vy­j­de v ústrety, bude pat­riť Hos­podinovi ako spaľovaná obeta. 32 Jef­te sa po­tom pus­til do boja proti Amónčanom a Hos­podin mu ich vy­dal do rúk. 33 Spôsobil veľkú porážku dvad­siatim mes­tám od Aróeru po ces­tu, ktorou sa vchádza do Min­nítu, až po Ábel-Keramím. Tak boli Amónčania po­korení pred Iz­raelit­mi. 34 Keď pri­chádzal Jef­te do Mic­py k svojmu domu, vy­šla mu v ústrety jeho dcéra a tan­covala za zvuku tam­buríny. Bolo to jeho jediné dieťa; ok­rem nej ne­mal ani syna, ani dcéru. 35 Len čo ju uvidel, roz­tr­hol si rúcho a zvolal: Ach, dcéra moja, hl­boko si ma za­rmútila. Uvr­h­la si ma do nešťas­tia. Dal som sľub Hos­podinovi a ne­môžem ho zrušiť. 36 Ona mu od­vetila: Otče môj, keď si dal Hos­podinovi sľub, splň ho, veď Hos­podin ti umožnil vy­pom­stiť sa tvojim ne­priateľom Amónčanom. 37 Po­tom ot­covi po­vedala: Ušet­ri ma, do­praj mi ešte dva mesiace. Odídem do hôr s priateľkami oplakávať svoje panen­stvo. 38 On jej po­vedal: Choď. Pre­pus­til ju na dva mesiace. Od­išla teda so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panen­stvo. 39 Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on svoj sľub spl­nil. Ona muža ne­poz­nala. Od­vtedy je v Izraeli zvykom, že 40 iz­rael­ské dcéry každoročne vy­chádzajú a štyri dni v roku oplakávajú dcéru Gileádov­ca Jef­teho.

EkumenickýSudcov11

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček