Ekumenický › Skutky › 5

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Ananiáš a Zafira1 Is­tý muž menom Ananiáš, spolu s manželkou Zafirou, predali majetok. 2 S manželkiným vedomím si časť peňazí od­ložil a zvyšok priniesol a položil apoštolom k nohám. 3 No Peter mu po­vedal: Ananiáš! Prečo ti satan na­pl­nil srd­ce, aby si klamal Duchu Svätému a od­ložil si si z peňazí za predané pole? 4 Nebolo vari tvoje, kým si ho mal? A keď si ho už predal, ne­mohol si s peniazmi zaň voľne na­kladať? Ako si sa mohol roz­hod­núť pre takúto vec? Ne­klamal si ľuďom, ale Bohu. 5 Keď Ananiáš počul tieto slová, padol a na­po­sledy vy­dýchol. A všet­kých, čo to počuli, sa zmoc­nil veľký strach. 6 Nato mladší z nich vstali, za­vinuli ho, vy­nies­li a po­chovali. 7 Asi o tri hodiny ne­skôr prišla aj jeho žena, ne­vediac, čo sa stalo. 8 Peter sa aj jej spýtal: Po­vedz mi, predali ste pole len za toľko? A ona od­povedala: Áno, len za toľko. 9 Tu jej Peter po­vedal: Prečo ste sa do­hod­li po­kúšať Pánov­ho Ducha? Počuj, nohy tých, čo po­chovali tvoj­ho muža, sú práve predo dver­mi, a vy­nesú i teba. 10 V tej chvíli pad­la k jeho nohám a vy­dých­la. Keď mláden­ci vošli dnu, našli ju mŕt­vu, vy­nies­li ju a po­chovali k jej mužovi. 11 Celej cir­kvi a všet­kých, čo o tom počuli, zmoc­nil sa veľký strach. Znamenia apoštolov12 Medzi ľudom sa rukami apoštolov dialo veľa znamení a zá­zrakov. Všet­ci sa svor­ne zdržiavali v Šalamúnovom stĺporadí. 13 Ni­kto iný sa ne­od­važoval k nim pri­družiť, ale ľud ich chválil 14 a ustavične pri­búdalo mnoho mužov i žien, čo uverili v Pána. 15 Ešte aj chorých vy­nášali na ulice a klád­li ich na lôžka a nosid­lá, aby as­poň Pet­rov tieň padol na nie­ktorého z nich, keď tadiaľ pôj­de. 16 Aj z miest okolo Jeruzalema sa schádzalo množs­tvo ľudí, ktorí prinášali chorých a trápených nečis­tými duch­mi, a všet­ci boli uzdravení. Prenasledovanie apoštolov17 Vtedy vy­stúpil veľkňaz a všet­ci, čo boli s ním, totiž strana saducejov, pl­ní žiar­livos­ti 18 položili ruky na apoštolov a uvr­h­li ich do verej­ného žalára. 19 Pánov an­jel však ot­voril v noci dvere väzenia, vy­viedol ich von a po­vedal: 20 Choďte, po­stav­te sa a hovor­te v chráme ľudu všet­ky slová o tomto živote. 21 Oni ho počúv­li, vošli včas­ráno do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu i všet­kých starších spomedzi synov Iz­raela a po­slali do väzenia sluhov, aby pri­vied­li apoštolov. 22 No vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a oznámili: 23 Väzenie sme našli cel­kom bez­pečne uzam­knuté, strážnici stáli pri dverách, ale keď sme ot­vorili, vnút­ri sme ni­koho nenašli. 24 Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa vlast­ne stalo. 25 Tu ktosi prišiel a oznámil im: Muži, ktorých ste uväz­nili, stoja v chráme a učia ľud. 26 Veliteľ stráže so sluhami hneď od­išiel a pri­viedol ich; nie však násilím, lebo sa báli ľudu, aby ich ne­ukameňoval. 27 Pri­vied­li teda apoštolov a po­stavili ich pred veľradu. Veľkňaz im po­vedal: 28 Dôraz­ne sme vám za­kázali učiť v tomto mene. A hľa, vy ste na­pl­nili Jeruzalem svojím učením a na nás chcete uvaliť krv toho človeka! 29 Peter a apoštoli od­povedali: Boha treba po­slúchať viac ako ľudí. 30 Boh našich ot­cov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy za­vesili na drevo a za­bili. 31 Boh ho však svojou pravicou po­výšil za Vod­cu a Spasiteľa, aby daroval Iz­raelu po­kánie a od­pus­tenie hriechov. 32 A my sme sved­kami tých­to udalos­tí aj Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo ho po­slúchajú. 33 Keď to počuli, zúrili a chceli ich za­hubiť. 34 Vtedy vo veľrade vstal is­tý farizej menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil celý národ, a roz­kázal vy­viesť tých ľudí na chvíľu von. 35 Po­tom im po­vedal: Muži Iz­raela! Dob­re si ro­zmys­lite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi. 36 Veď pred­nedáv­nom po­vs­tal Te­udas a hovoril o sebe, že je nie­kým výnimočným. Pri­dalo sa k nemu asi štyris­to ľudí, no keď ho za­bili, všet­ci, čo mu uverili, sa roz­pŕch­li a ni­kto z nich ne­os­tal. 37 Po ňom, v dňoch súpisu, po­vs­tal Júda Galilej­ský a str­hol so sebou ľud. Aj on za­hynul a roz­pŕch­li sa všet­ci, čo šli za ním. 38 Pre­to vám hovorím: Nechaj­te tých­to ľudí a pre­pus­tite ich, lebo ak ten­to zámer a toto dielo po­chádza od ľudí, roz­pad­ne sa, 39 no ak je od Boha, nebudete ich môcť vy­hubiť; aby sa ne­ukázalo, že bojujete aj proti Bohu. Tak sa mu dali pre­svedčiť. 40 Za­volali si apoštolov, dali ich zbičovať, za­kázali im hovoriť v Ježišovom mene a pre­pus­tili ich. 41 Oni od­išli spred veľrady na­tešení, že boli uznaní za hod­ných znášať po­tupu pre toto meno. 42 Každý deň ne­pres­taj­ne učili v chráme i po domoch a ohlasovali evan­jelium, že Ježiš je Mesiáš.