EkumenickýSkutky27

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­ak­tu­ál­nej­šie­ho eku­me­ni­cké­ho
pre­kla­du Biblie
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

Skutky

Skutky apoštolov

Pavlova plavba do Ríma1 Len čo bolo roz­hod­nuté, že sa budeme plaviť do Itálie, odo­vzdali Pav­la a nie­ktorých ďalších väzňov stot­níkovi menom Július z cisárskej kohor­ty. 2 Na­stúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa chys­tala na plav­bu pop­ri po­breží Ázie. Keď sme vy­plávali na šíre more, bol s nami Aris­tar­chos, Macedónčan z Tesaloniky. 3 Na druhý deň sme pri­stáli v Sidone. Július sa za­choval voči Pav­lovi ľud­sky a do­volil mu záj­sť k priateľom, aby prijal ich po­hos­tin­nosť. 4 Keď sme od­tiaľ vy­plávali na more, plavili sme sa v závetrí pop­ri Cyp­re, lebo vietor fúkal proti nám. 5 Plavili sme sa po­zdĺž Cilície a Pam­fýlie a prišli sme do lýcij­skej Myry. 6 Tam našiel stot­ník alexan­drij­skú loď, ktorá sa plavila do Itálie, a naložili nás na ňu. 7 Veľa dní sme sa plavili veľmi po­maly a hor­ko-ťažko sme sa do­stali ku Knidu. Pre­tože vietor nám nedovoľoval pri­stáť, plavili sme sa v závetrí Kréty pop­ri Sal­móne. 8 Len tak-tak sme ju obop­lávali a do­stali sme sa na is­té mies­to neďaleko mes­ta Lasaja, ktoré sa volá Dob­ré prí­stavy. 9 Keďže ubeh­lo po­mer­ne veľa času a plav­ba bola už nebez­pečná, veď bolo už po Pôs­te, Pavol ich varoval: 10 Muži, zisťujem, že plav­ba bude nielen spojená s veľkým nebez­pečen­stvom a vážnou škodou pre ná­klad a plavid­lo, ale ohrozí aj naše životy. 11 No stot­ník viac dôveroval kor­midel­níkovi a majiteľovi lode ako Pav­lovým slovám. 12 Prí­stav však nebol vhod­ný na pre­zimovanie, pre­to sa väčšina roz­hod­la od­tiaľ vy­plávať a podľa možnos­ti sa do­stať do prí­stavu Fénix a tam prečkať zimu. Je to prí­stav na Kréte, ot­vorený na juhozápad a severozápad. Búrka na mori13 Začal viať južný vietor a tak sa naz­dávali, že sa im podarí do­siah­nuť, čo si zau­mienili. Zdvih­li teda kot­vu a plavili sa tes­ne pop­ri Kréte. 14 Ale krát­ko nato sa str­hol or­kán, ktorý sa volá Euro­ak­vilo. 15 Keď sa vietor zmoc­nil lode a nebolo možné ud­ržať kurz, nechali sme ním loď unášať. 16 Keď sme sa do­stali do závet­ria os­trovčeka, ktorý sa volá Kau­da, hor­ko-ťažko sme za­chránili čln. 17 Keď ho po­tom vy­tiah­li, za­bez­pečili loď tým, že ju pod­pásali. Po­tom v obave, aby nenarazili na plytčinu Syr­tis, zvinuli plach­tu a tak­to sa nechali unášať. 18 Búr­ka nami však prud­ko zmietala, pre­to na druhý deň vy­hadzovali ná­klad 19 a na tretí deň vlast­nými rukami po­vy­hadzovali aj lod­né náradie. 20 No keď sa už viac dní ne­ob­javovalo ani sln­ko, ani hviez­dy, a pri­tom búr­ka zúrila stále ne­zmenšenou silou, začali sme strácať všet­ku nádej na zá­chranu. 21 Ľudia už dlho nič nejed­li. Vtedy sa Pavol po­stavil do stredu a po­vedal: Mali ste ma, muži, po­slúch­nuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušet­rili túto škodu a stratu. 22 Teraz vás vy­zývam, aby ste ne­klesali na duchu, lebo ni­kto z vás ne­príde o život, iba plavid­lo sa zničí. 23 Tej­to noci totiž pri mne za­stal an­jel toho Boha, ktorému pat­rím a ktorému slúžim, 24 a po­vedal: Neboj sa, Pavol. Máš pred­sa stáť pred cisárom a Boh ti daroval všet­kých, čo sa plavia s tebou. 25 Pre­to, muži, ne­klesaj­te na duchu. Verím totiž Bohu, že to bude tak, ako mi po­vedal. 26 Máme sa do­stať k nejakému os­trovu. 27 Keď nadišla š­tr­nás­ta noc a hnalo nás to po Ad­riatic­kom mori, okolo pol­noci sa námor­níkom zdalo, že sa blížia k nejakej pev­nine. 28 Spus­tili olov­nicu a na­merali dvad­sať siah hĺb­ky. Keď prešli kúsok, spus­tili ju znova a na­merali pät­násť siah. 29 V obave, aby sme nenarazili na skalis­ká, spus­tili zo za­dnej čas­ti lode štyri kot­vy a želali si, aby už bol deň. 30 Keď sa námor­níci po­kúšali uj­sť z lode a spus­tili čln na more pod zámien­kou, že idú spus­tiť kot­vy aj z prednej čas­ti lode, 31 Pavol po­vedal stot­níkovi a vojakom: Ak títo ne­os­tanú na lodi, ani vy sa ne­môžete za­chrániť. 32 Vtedy vojaci preťali po­v­razy na čl­ne a nechali ho spad­núť. 33 A kým nezačalo svitať, Pavol všet­kých vy­zval, aby si zajed­li. Hovoril: Dnes je už š­tr­nás­ty deň, čo vy­čkávate bez jed­la a nič ste ne­vzali do úst. 34 Pre­to vás vy­zývam, aby ste si zajed­li, veď je to po­treb­né na vašu zá­chranu, lebo ni­komu z vás sa ani vlas z hlavy ne­stratí. 35 Keď to po­vedal, vzal chlieb a pred všet­kými sa poďakoval Bohu, ro­zlomil ho a začal jesť. 36 Všet­kým sa vrátila dob­rá myseľ a aj oni sa pus­tili do jed­la. 37 Všet­kých do­ved­na nás bolo na lodi dve­stosedem­desiatšesť. 38 Keď sa na­sýtili, odľahčili loď tým, že vy­hádzali do mora obilie. Stroskotanie lode39 Keď sa rozo­dnilo, ne­vedeli, kde sa na­chádzajú. Spozorovali iba akýsi záliv s vhodným po­brežím, kde chceli podľa možnos­ti s loďou pri­stáť. 40 Od­sek­li teda kot­vy po oboch stranách a spus­tili ich do mora. Uvoľnili aj po­v­razy na kor­mid­lách, na­pli pred­nú plach­tu a po vet­re mierili do zálivu. 41 Na­beh­li však na plytčinu, kde s loďou uviaz­li. Predok lode sa za­boril a os­tal nehyb­ný, kým za­dná časť lode sa pod náporom vĺn roz­pad­la. 42 Vojaci sa roz­hod­li väzňov po­zabíjať, aby nie­ktorý ne­vyp­lával a ne­ušiel. 43 No stot­ník chcel Pav­la za­chrániť a pre­to im ich úmysel pre­kazil. Dal teda roz­kaz, aby tí, čo vedia plávať, zo­skočili pr­ví a vy­šli na breh, 44 os­tat­ní mali pre­plávať buď na do­skách, alebo na tros­kách lode. Tak­to sa všet­ci do­stali na zem a za­chránili sa.

EkumenickýSkutky27

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček