EkumenickýSkutky21

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­ak­tu­ál­nej­šie­ho eku­me­ni­cké­ho
pre­kla­du Biblie
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

Skutky

Skutky apoštolov

Pavlova cesta do Jeruzalema1 Keď sme sa s nimi roz­lúčili, vy­plávali sme na more. Priamou ces­tou sme prišli na Kós, na­sledujúci deň na Rodos a od­tiaľ do Patary. 2 Tam sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície. Na­stúpili sme na ňu a od­plávali sme. 3 Keď sme sa na do­hľad pri­blížili k Cypru, minuli sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pri­stáli sme v Týre, lebo tam mali z lode vy­ložiť ná­klad. 4 Vy­hľadali sme teda učeníkov a zo­stali sme tam sedem dní. Učeníci z vnuknutia Ducha varovali Pav­la, aby nechodil do Jeruzalema. 5 Po uplynutí tých dní sme po­kračovali v ceste. Všet­ci, aj s manželkami a deťmi, nás vy­prevadili až za mes­to. Tam sme na brehu po­kľak­li a po­mod­lili sme sa. 6 Po­tom sme sa roz­lúčili, na­stúpili na loď a oni sa vrátili domov. 7 Plav­bu z Týru sme skončili príchodom do Ptolemai­dy. Po­zdravili sme bratov a zo­stali sme u nich jeden deň. 8 Na druhý deň sme od­ces­tovali a prišli do Cézarey. Tam sme vošli do domu kazateľa evan­jelia Filipa — jed­ného zo sied­mich diakonov — a os­tali sme uňho. 9 Mal štyri dcéry, pan­ny, ktoré prorokovali. 10 Keď sme tam boli nie­koľko dní, prišiel z Judska is­tý prorok menom Agabos. 11 Prišiel k nám, vzal Pav­lov opasok, zviazal si nohy aj ruky a po­vedal: Duch Svätý hovorí toto: Muža, ktorému pat­rí ten­to opasok, tak­to zviažu Židia v Jeruzaleme a vy­dajú ho do rúk po­hanov. 12 Keď sme to počuli, my aj domáci, sme Pav­la prosili, aby nešiel do Jeruzalema. 13 Ale on od­povedal: Čo to robíte, prečo plačete a tr­háte mi srd­ce? Veď ja som pri­pravený pre meno Pána Ježiša dať sa nielen zviazať, ale v Jeruzaleme aj zo­mrieť. 14 Keďže sa nedal pre­hovoriť, pre­stali sme naliehať a po­vedali sme: Nech sa stane Pánova vôľa. 15 Po tých­to dňoch sme vy­stupovali do Jeruzalema. 16 Spolu s nami išli aj nie­ktorí učeníci z Cézarey a tí nás vied­li k istému Cyperčanovi Mnásonovi, dáv­nemu učeníkovi, u ktorého sme mali bývať. Pavol v Jeruzaleme u Jakuba17 Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radost­ne pri­vítali. 18 Na­sledujúci deň Pavol s nami navštívil Jakuba; boli prítom­ní aj všet­ci starší. 19 Po­zdravil ich a po­tom rad-radom vy­rozp­rával, čo Boh jeho pôsobením urobil medzi po­han­mi. 20 Keď to počuli, oslavovali Boha a hovorili Pav­lovi: Vidíš, brat, koľké tisíce Židov uverili. Všet­ci hor­lia za zákon. 21 O tebe sa však do­počuli, že vraj učíš Židov, ktorí žijú medzi po­han­mi, aby od­pad­li od Mojžiša, keďže hlásaš, že ne­majú ob­rezávať deti ani za­chovávať obyčaje. 22 Nuž čo teraz? Určite sa do­počujú, že si prišiel. 23 Urob teda, čo ti radíme: Máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub. 24 Tých­to vez­mi so sebou, spolu s nimi sa očis­ti a za­plať za nich, aby si dali oholiť hlavu. Tak všet­ci po­znajú, že nie je nič prav­dy na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám dô­sled­ne za­chovávaš zákon. 25 Po­kiaľ ide o pohanov, ktorí uverili, na­písali sme im list s rozhodnutím, že sa majú chrániť mäsa obetovaného mod­lám, kr­vi, mäsa zo za­duseného zvieraťa a smils­tva. 26 Vtedy vzal Pavol so sebou tých mužov, na­sledujúci deň sa s nimi dal očis­tiť, vošiel do chrámu a oznámil, kedy sa ukončia dni očisťovania, počas ktorých bude prinesená obeta za každého z nich. Pavol zadržaný v chráme27 Keď sa už tých sedem dní chýlilo ku kon­cu, zbadali ho v chráme Židia z Ázie. Uvied­li do zmät­ku celý dav, položili naňho ruky 28 a kričali: Muži, Iz­raeliti! Po­máhaj­te! To je ten, ktorý všade učí proti národu, proti zákonu a proti tomuto mies­tu; ba ešte aj Grékov vo­viedol do chrámu, čím toto sväté mies­to znes­vätil. 29 V meste s ním totiž pred­tým videli Efezana Trofima, a tak sa dom­nievali, že Pavol ho vo­viedol do chrámu. 30 Celé mes­to sa dalo do po­hybu a ľud sa začal zbiehať. Chytili Pav­la, vy­vliek­li ho z chrámu a ih­neď za­vreli brány. 31 Už-už ho chceli za­biť, keď k veliteľovi kohor­ty prišlo hlásenie, že v celom Jeruzaleme na­stal zmätok. 32 Veliteľ si okamžite vzal svojich vojakov a stot­níkov a zbehol medzi nich. Keď ľudia za­zreli veliteľa a vojakov, pre­stali Pav­la biť. 33 Veliteľ k nemu pri­stúpil, vzal ho a roz­kázal ho spútať dvoma reťazami. Vy­pytoval sa naňho, kto je a čo vy­konal. 34 Ale každý z davu vy­krikoval niečo iné. Keď sa veliteľ v tom zmät­ku ne­mohol do­zvedieť nič spoľah­livé, roz­kázal, aby ho od­vied­li do pev­nos­ti. 35 Keď Pavol prišiel k schodom, museli ho vojaci pre násilie davu niesť. 36 Hr­nulo sa totiž za ním množs­tvo ľudí, ktorí kričali: Preč s ním! Pavlova obhajoba37 Vo chvíli, keď ho vo­vádzali do pev­nos­ti, po­vedal Pavol veliteľovi: Môžem ti niečo po­vedať? Veliteľ sa spýtal: Vieš po gréc­ky? 38 Nie si ty ten Egypťan, ktorý pred nie­koľkými dňami vy­volal vzburu a vy­viedol na púšť štyritisíc ozb­rojených vzbúren­cov? 39 Pavol od­povedal: Ja som Žid z cilícijského Tar­zu, občan z nie bez­výz­nam­ného mes­ta. Prosím ťa, do­voľ mi pre­hovoriť k ľudu. 40 Keď mu to veliteľ do­volil, Pavol sa po­stavil na schody a dal rukou znamenie. Keď sa roz­hos­tilo hl­boké ticho, pre­hovoril po heb­rej­sky:

EkumenickýSkutky21

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček