Ekumenický › Skutky › 19

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavol v Efeze1 Práve vtedy, keď bol Apol­lo v Korinte, Pavol prešiel hor­natým vnút­rozemím a prišiel do Efezu, kde našiel nie­koľkých učeníkov. 2 Spýtal sa ich: Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého? Od­povedali mu: Ani sme len ne­počuli, že jes­tvuje Duch Svätý. 3 Na to po­vedal: Akým krs­tom ste teda boli po­krs­tení? Oni od­povedali: Jánovým krs­tom. 4 Pavol im po­vedal: Ján krs­til krs­tom po­kánia a hovoril národu, aby verili v toho, ktorý pri­chádza po ňom, to znamená v Ježiša. 5 Keď to počuli, dali sa po­krs­tiť v mene Pána Ježiša. 6 Keď na nich Pavol položil ruky, zo­stúpil na nich Duch Svätý a hovorili jazyk­mi i prorokovali. 7 Bolo ich asi dvanásť. 8 Pavol vstúpil do synagógy, kde smelo hovoril; tri mesiace viedol s nimi roz­hovory a pre­sviedčal ich o Božom kráľov­stve. 9 Keď sa však nie­ktorí za­tvr­dzovali, od­mietali veriť a pred zá­stupom po­tupovali učenie, opus­til ich, od­delil učeníkov a každý deň viedol roz­hovory v Tyranovej škole. 10 Toto trvalo dva roky, takže všet­ci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo. Skevovi synovia11 Boh konal skr­ze Pav­la ne­obyčaj­né divy. 12 Pre­to ľudia donášali chorým šat­ky a zás­tery, ktorými sa dot­kli jeho tela; a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia z nich vy­chádzali. 13 Aj nie­ktorí po­tul­ní židov­skí za­klínači sa po­kúšali vy­sloviť meno Pána Ježiša nad tými, čo mali zlých duchov, a hovorili: Za­klínam vás za po­moci Ježiša, ktorého hlása Pavol. 14 Robili to sied­mi synovia is­tého Skevu, židov­ského veľkňaza. 15 Ale zlý duch im od­povedal: Ježiša po­znám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy? 16 A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich oboril, zmoc­nil sa dvoch z nich a tak ich dobil, že ušli z toho domu na­hí a doráňaní. 17 O tejto udalos­ti sa do­zvedeli všet­ci Židia i Gréci, čo bývali v Efeze; na všet­kých doľah­la bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša. 18 Pri­chádzali mnohí z tých, čo uverili, vy­znávali a pri­znávali sa k svojim skut­kom. 19 Ba viacerí z tých, čo sa za­oberali čarami, podonášali knihy a pred očami všet­kých ich pálili. Keď zrátali ich cenu, vy­šlo im päťdesiat­tisíc striebor­ných. 20 Tak­to Pánovou mocou slovo rást­lo a moc­nelo. Vzbura v Efeze21 Po tých­to udalos­tiach si Pavol zau­mienil, že prej­de cez Macedón­sko a Acháj­sko a pôj­de do Jeruzalema. Po­vedal si: Po­bud­nem tam a po­tom sa musím po­zrieť aj do Ríma. 22 Do Macedón­ska po­slal dvoch zo svojich po­moc­níkov, Timoteja a Eras­ta, no sám os­tal is­tý čas v Ázii. 23 V tom čase vznik­la ne­malá vzbura pre toto učenie. 24 Is­tý zlat­ník menom Demeter vy­rábal striebor­né Ar­temidine chrámiky a tým umožňoval remesel­níkom ne­malý zárobok. 25 Raz tých­to remesel­níkov a robot­níkov, ktorí pri tom pracovali, zhromaždil a po­vedal im: Muži, vidíte, že svoj blaho­byt máme z tohto remes­la, 26 a vidíte a počujete aj to, že ten­to Pavol pre­svedčil a zviedol veľmi mnohých nielen v Efeze, ale tak­mer po celej Ázii. Hovorí, že bohovia urobení ľud­skými rukami nie sú boh­mi. 27 Tak­to nám hrozí nebez­pečen­stvo, že naše remes­lo stratí vážnosť, že si nebudú vážiť ani chrám veľkej bohyne Ar­temidy a začne sa rúcať veleba tej, ktorú uc­tieva celá Ázia i celý svet. 28 Keď to počuli, vzbĺk­li hnevom a kričali: Veľká je efez­ská Ar­temis! 29 V celom mes­te za­vládol zmätok, všet­ci sa hr­nuli do divad­la a strh­li so sebou aj Pav­lových spoločníkov Macedónčanov Gája a Aris­tar­cha. 30 Pavol chcel ísť medzi ľudí, ale učeníci mu to nedovolili. 31 Aj nie­ktorí aziar­chovia, ktorí boli jeho priateľmi, mu po­slali od­kaz s prosbou, aby nešiel do divad­la. 32 Každý vy­krikoval niečo iné, lebo v zhromaždení panoval do­konalý zmätok a viacerí ani ne­vedeli, prečo sa tam zišli. 33 Tu navied­li zo zá­stupu akéhosi Alexan­dra a Židia ho po­tis­li do­predu. Alexan­der si po­kynom ruky vy­žiadal ticho a chcel ľudu po­vedať ob­ran­nú reč. 34 No keď zis­tili, že je to Žid, všet­ci jed­no­hlas­ne asi dve hodiny kričali: Veľká je efez­ská Ar­temis! 35 Keď mest­ský pisár upokojil zá­stup, po­vedal: Muži, Efezania, kto by ne­vedel, že mes­to Efez je strážcom chrámu veľkej Ar­temidy a jej ob­razu, ktorý padol z neba? 36 Keďže to na­ozaj ne­možno pop­rieť, musíte sa upokojiť a ne­smiete nič robiť unáh­lene. 37 Pri­vied­li ste totiž tých­to mužov, hoci sa nedopus­tili svätok­rádeže a ani sa nerúhali našej bohyni. 38 Ak teda Demeter a s ním spojení remesel­níci vznášajú proti nie­komu žalobu, tým sa za­oberajú verej­né súdy a na to sú prokon­zuli. Nech žalujú tam. 39 Ak si ešte niečo žiadate, vy­rieši sa to na zákon­nom zhromaždení. 40 Veď nám hrozí nebez­pečen­stvo, že za dnešok nás ob­vinia zo vzbury, lebo ne­máme ako vy­svet­liť túto vzburu. Po tých slovách roz­pus­til zhromaždenie.