EkumenickýSkutky13

Skutky

Skutky apoštolov

Misia Barnabáša a Šavla1 V antiochijskej cir­kvi boli prorok­mi a učiteľmi Bar­nabáš, Sime­on, ktorému hovorili Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý v detstve rás­tol spolu s tetrarchom Herodesom, a Šavol. 2 Keď slúžili Pánovi a pos­tili sa, po­vedal im Duch Svätý: Od­deľte mi Bar­nabáša a Šav­la na dielo, na ktoré som ich po­volal. 3 Po­tom sa pos­tili a mod­lili sa, a keď vložili na nich ruky, pre­pus­tili ich. Cesta na Cyprus4 Oni, vy­slaní Duchom Svätým, prišli do Sele­ukie a od­tiaľ sa pre­plavili na Cyp­rus. 5 Keď prišli do Salamíny, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Ako po­moc­níka mali so sebou aj Jána. 6 Keď prešli cez celý os­trov až do Pafu, našli tam is­tého čarodej­níka a falošného proroka. Bol to Žid menom Bar­jezus. 7 Zdržiaval sa u prokonzula Ser­gia Pav­la, roz­um­ného muža. Ten si po­zval Bar­nabáša a Šav­la, lebo túžil počuť Božie slovo. 8 Ale Elymas, čarodej­ník, tak totiž znie v preklade jeho meno, im od­poroval a usiloval sa od­vrátiť prokon­zula od viery. 9 Vtedy Šavol, ktorý sa volal aj Pavol, na­pl­nený Duchom Svätým uprel naňho zrak 10 a po­vedal: Diab­lov syn, pl­ný každej pod­los­ti a každej falošnos­ti, ne­priateľ akej­koľvek spravod­livos­ti! Ne­pres­taneš vari pre­vracať priame Pánove ces­ty? 11 A teraz po­zri, doľah­ne na teba Pánova ruka: Oslep­neš a is­tý čas nebudeš vidieť sln­ko. Vtom na Elymasa pad­la mrákota a tma, tápal vôkol seba a hľadal, kto by ho viedol za ruku. 12 Keď prokon­zul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril. Účinkovanie v Pizídskej Antiochii13 Keď sa Pavol a jeho spoločníci od­plavili z Pafu a prišli do Per­gy a Pam­fýlie, Ján sa od nich od­delil a vrátil sa do Jeruzalema. 14 Oni však išli z Pergy ďalej, až došli do An­ti­ochie v Pizídii. V sobotný deň vošli do synagógy a tam si sad­li. 15 Po čítaní zo zákona a z prorokov im pred­stavení synagógy po­slali od­kaz: Muži, bratia, ak máte pre ľud dajaké slovo po­vzbudenia, pre­hovor­te. 16 Tu Pavol vstal, znamením ruky si vy­žiadal ticho a po­vedal: Muži iz­rael­skí, aj vy, čo sa bojíte Boha, počúvaj­te! 17 Boh toh­to iz­rael­ského ľudu si vy­volil našich ot­cov a po­výšil ten­to ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine a zdvi­hnutou rukou ho z nej vy­viedol. 18 Ba asi štyrid­sať rokov znášal ich správanie na púšti. 19 V kanaánskej krajine vy­hubil sedem národov, ich krajinu im roz­delil ako dedičné vlast­níc­tvo 20 asi na štyris­topäťdesiat rokov. Po­tom im dal sud­cov až po proroka Samuela. 21 Keď si vy­žiadali kráľa, Boh im dal na štyrid­sať rokov Kíšov­ho syna Sau­la, muža z Benjamínovho kmeňa. 22 Keď ho po­tom od­stránil, po­volal im za kráľa Dávida, o ktorom vy­dal svedec­tvo: Našiel som Dávida, syna Izaja, muža podľa svoj­ho srd­ca, ktorý vždy bude pl­niť moju vôľu. 23 Z jeho po­tom­stva dal Boh Iz­raelu podľa pri­sľúbenia Spasiteľa, Ježiša. 24 Pred jeho príchodom Ján hlásal celému iz­rael­skému ľudu krst po­kánia. 25 Keď Ján končil beh svoj­ho života, hovoril: Ja nie som ten, za koho ma po­kladáte. Ale hľa, po mne pri­chádza ten, ktorému nie som hoden ani san­dále na nohách roz­viazať. 26 Muži, bratia, synovia Ab­rahámov­ho rodu, i tí z vás, čo sa bojíte Boha! Nám bolo po­slané slovo tej­to spásy; 27 lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich pred­stavení ho ne­poz­nali. Tým, že ho od­súdili, na­pl­nili výroky prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28 Hoci na ňom nenašli nijakú vinu, za ktorú by si za­slúžil sm­rť, žiadali Piláta, aby ho dal za­biť. 29 Keď spl­nili všet­ko, čo bolo o ňom na­písané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30 Lenže Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31 a on sa viacero dní zjavoval tým, čo prišli spolu s ním z Galiley do Jeruzalema. Oni sú teraz jeho sved­kami pred ľudom. 32 My vám zves­tujeme, že pri­sľúbenie, ktoré do­stali naši ot­covia, 33 Boh spl­nil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je na­písané v druhom žal­me: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. 34 To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už ni­kdy ne­vráti do porušenia, oznámil tak­to: Spl­ním vám sväté a ver­né prísľuby dané Dávidovi. 35 Pre­to aj na inom mies­te hovorí: Nedopus­tíš, aby tvoj svätý uvidel porušenie. 36 Dávid vo vlast­nom po­kolení po­slušne spl­nil Boží zámer, zo­snul, bol pri­pojený k svojim ot­com a uvidel porušenie. 37 Ten však, ktorého Boh vzkriesil, ne­uvidel porušenie. 38 Uvedom­te si teda, bratia, že pro­stred­níc­tvom neho sa vám ohlasuje od­pus­tenie hriechov a všet­kého, čo ne­mohol ospravedl­niť Mojžišov zákon. 39 V ňom je ospravedl­nený každý, kto verí. 40 Daj­te si teda po­zor, aby na vás ne­prišlo to, čo hovoria Proroci: 41 Vy, čo mnou po­hŕdate, čuduj­te sa a za­hyňte, lebo za vašich dní vy­konám skutok, ktorému ne­uveríte, ak vám o ňom bude dak­to rozp­rávať. 42 Pri od­chode ich prosili, aby im o tomto hovorili aj na­sledujúcu sobotu. 43 Keď sa zhromaždenie roz­išlo, mnoho Židov a zbožných prozelytov sprevádzalo Pav­la a Bar­nabáša. Oni sa s nimi rozp­rávali a po­vzbudzovali ich, aby vy­trvali v Božej milos­ti. 44 Na­sledujúcu sobotu sa tak­mer celé mes­to zhromaždilo, aby počulo Pánovo slovo. 45 Keď Židia videli zá­stupy, zmoc­nila sa ich žiar­livosť a rúhavo od­porovali tomu, čo hovoril Pavol. 46 Pavol a Bar­nabáš im však hovorili ot­vorene: Najprv vy ste museli počuť Božie slovo; keďže ho však od­mietate a sami sa po­kladáte za nehod­ných večného života, ob­raciame sa k pohanom. 47 Lebo tak nám pri­kázal Pán: Ustanovil som ťa za svet­lo po­hanom, aby si bol spásou až do končín zeme. 48 Keď to počuli po­hania, radovali sa, oslavovali Pánovo slovo a uverili všet­ci, ktorí boli určení pre večný život. 49 Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji. 50 Židia však pošt­vali nábožné a počest­né ženy i pop­red­ných občanov, pod­nietili prena­sledovanie Pav­la a Bar­nabáša a vy­hnali ich zo svoj­ho územia. 51 Oni však otrias­li prach zo svojich nôh proti nim a od­išli do Ikónia. 52 No učeníci boli na­pl­není radosťou a Duchom Svätým.

EkumenickýSkutky13

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček