Ekumenický › Rimanom › 3

Rimanom

List Rimanom

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16

1 Čo je teda pred­nosťou Židov alebo aký je úžitok ob­riez­ky? 2 Veľký, v každom ohľade. Predovšet­kým: Im boli zverené Božie slová. 3 Čo teda? Ak sa nie­ktorí stali ne­ver­nými, či azda ich ne­ver­nosť zruší Božiu ver­nosť? 4 Vôbec nie. Nech sa ukáže, že Boh je prav­divý a každý človek luhár, ako je na­písané: Aby si bol uznaný za spravod­livého vo svojich slovách a aby si zvíťazil, keď ťa súdia. 5 Ak však naša ne­spravod­livosť dáva vy­nik­núť Božej spravod­livos­ti, čo na to po­vedať? Či Boh nie je ne­spravod­livý, keď nás stíha hnevom? Toto hovorím podľa ľud­ského zmýšľania. 6 Určite nie! Veď inak ako by mohol Boh súdiť svet? 7 Ale ak sa na mojej lži ukazuje, že Božia prav­da je omnoho väčšia — čo Bohu slúži na slávu —, prečo som ešte aj ja súdený ako hriešnik? 8 Či je to vari tak, ako nás ohovárajú a ako podľa nie­ktorých vraj my hovoríme: Rob­me zle, aby vzišlo dob­ro? Ich od­súdenie je spravod­livé. Nikto nie je spravodlivý9 Čo teda? Máme azda nejakú pred­nosť? Vôbec nie. Veď práve sme ob­vinili Židov aj Grékov, že všet­ci sú pod hriechom, 10 ako je na­písané: Nieto spravod­livého, niet ani jed­ného, 11 niet roz­um­ného, niet ni­koho, kto by hľadal Boha. 12 Všet­ci sa od­klonili, na­pos­pol sa stali ne­užitočnými. Niet ni­koho, kto by robil dob­ro, niet ani jed­ného. 13 Ich hrd­lo je ot­vorený hrob, svojimi jazyk­mi pod­vádzali, hadí jed majú na perách. 14 Ich ús­ta sú pl­né kliat­by a hor­kos­ti. 15 Ich nohy sa náh­lia prelievať krv, 16 na ich ces­tách skaza a nešťas­tie, 17 ne­poz­nali ces­tu po­koja 18 a v ich očiach niet báz­ne pred Bohom. 19 Vieme však, že to, čo hovorí zákon, hovorí tým, čo sú pod zákonom, aby umĺk­li všet­ky ús­ta a aby celý svet bol vin­ný pred Bohom. 20 Pre­tože zo skut­kov zákona nebude pred ním ospravedl­nený nijaký človek. Veď zo zákona po­chádza po­znanie hriechu. Spravodlivosť z viery21 Teraz však je zjavená Božia spravod­livosť bez zákona do­svedčená zákonom a prorok­mi. 22 Božia spravod­livosť skr­ze vieru v Ježiša Kris­ta pre všet­kých, čo veria. Niet totiž roz­dielu, 23 lebo všet­ci zhrešili a ne­majú Božiu slávu. 24 Ospraved­lňovaní sú za­dar­mo, jeho milosťou, vy­kúpením v Ježišovi Kris­tovi. 25 Boh ho ustanovil za pros­triedok zmierenia pro­stred­níc­tvom jeho krvi pre tých, čo veria. Tak Boh pre­ukázal svoju spravod­livosť cez od­pus­tenie hriechov, 26 ktoré boli spáchané už skôr, v čase jeho tr­pez­livos­ti; pre­ukázal svoju spravod­livosť v terajšom čase, že on sám je spravod­livý a ospraved­lňuje toho, kto verí v Ježiša. 27 Kde je tu samoch­vála? Je vy­lúčená. Akým zákonom? Vari zákonom skut­kov? Nie, ale zákonom viery. 28 Sme totiž pre­svedčení, že človek je ospravedl­nený vierou bez skut­kov zákona. 29 Azda je Boh iba Bohom Židov? A nie aj po­hanov? Ale áno, aj po­hanov. 30 Veď Boh je pred­sa jeden. On ospravedl­ní ob­rezaných z viery a ne­ob­rezaných pre vieru. 31 Či azda vierou zbavujeme zákon plat­nos­ti? Vôbec nie. Na­opak, po­tvr­dzujeme ho.