Ekumenický › Príslovia › 20

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Víno je po­smievač a opoj­ný nápoj výt­ržník, nie je múd­ry nik, koho pre­môžu.
2 Hroz­ba kráľa je ako rev mladého leva, ten, kto ho roz­hnevá, hreší proti sebe samému.
3 Pre človeka je cťou vy­varovať sa sporu, no každý blázon vy­buch­ne.
4 Leniv­covi sa nech­ce orať na jeseň, ale cez žat­vu žob­re a nič ne­má.
5 Zámery v srdci človeka sú hl­boké vody, roz­um­ný človek z nich čer­pá.
6 Mnoho ľudí sa chváli svojou ver­nosťou, ale ktože náj­de spoľah­livého muža?
7 Spravod­livý kráča v bezúhonnosti, blažené sú jeho deti, ktoré zanechal.
8 Kráľ, čo sedí na sud­cov­skej stolici, pre­osieva svojím zrakom všet­ko zlé.
9 Kto môže po­vedať: Ja som si srd­ce očis­til, som čis­tý od hriechu?
10 Dvojaké závažie a dvojaká miera — oboje sa protiví Hos­podinovi.
11 Už chlapec svojimi skut­kami dáva najavo, či je čis­té a správ­ne jeho konanie.
12 Aj počúvajúce ucho, aj vidiace oko utvoril Hos­podin.
13 Ne­miluj spánok, aby si ne­schudob­nel, ale maj oči ot­vorené a na­sýtiš sa chlebom.
14 Zlé, je to zlé! , vraví, kto kupuje, no keď odíde, už sa tým chváli.
15 Jes­tvuje síce zlato a veľa rubínov, drahocen­ným skvos­tom sú však pery pl­né po­znania.
16 Za­drž odev toho, kto sa za­ručuje za cudzin­ca, a od toho, čo za cudzin­ku, vez­mi zálohu!
17 Človeku je lahod­ný pod­vodom nadobud­nutý chlieb, no na­pokon má ús­ta pl­né š­tr­ku.
18 Plány pri­pravuj po porade, boj veď s rozvahou!
19 Vy­zrádza taj­nos­ti, kto chodí a ohovára, nezačínaj si pre­to s tárajom.
20 Kto zlorečí ot­covi alebo mat­ke, tomu zhas­ne jeho lam­pa v hustej tme.
21 Majetok na začiat­ku rých­lo nadobúdaný na­pokon nebude požeh­naný.
22 Nehovor: Od­platím sa za zlé! Dúfaj v Hospodina a za­chráni ťa.
23 Dvojaké závažie sa Hos­podinovi protiví, falošná váha nie je dob­rá.
24 Kroky muža vedie Hos­podin, ako môže človek svojej ces­te roz­umieť?
25 Pas­cou pre človeka je neroz­vážne vy­riek­nuť: Je to sväté! , a iba po­tom zvažovať sľuby.
26 Múd­ry kráľ pre­osieva bez­božníkov a dr­ví ich mlátiacim kolesom.
27 Hos­podin stráži dych človeka, skúma všet­ky zákutia vnút­ra.
28 Milo­sr­den­stvo a ver­nosť ochraňujú kráľa, milo­sr­den­stvom podopiera svoj trón.
29 Oz­dobou mladých je ich sila, okrasou star­cov sú šediny.
30 Zraňujúce údery vy­čis­tia zlo a rany zákutia vnút­ro.