Ekumenický › Príslovia › 12

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Ten, kto rád prij­me na­pomenutie, miluje po­znanie, kto nenávidí výčit­ku, je hlupák.
2 Dob­rák zís­kava priazeň od Hos­podina, ale pre­fíkaného muža od­súdi.
3 V zlobe človek nenáj­de oporu, no koreň spravod­livých sa ne­poh­ne.
4 Statočná žena je ven­com svoj­ho muža, no nehaneb­nica je ako hnis v jeho kos­tiach.
5 Myšlien­ky spravod­livých sú správ­ne, ale zámery bez­božníkov sú ľs­tivé.
6 Slová bez­božníkov strieh­nu po živote, kým ús­ta statočných sú im na zá­chranu.
7 Zvrh­ni bez­božníkov a nebude ich, dom spravod­livých však ob­stojí.
8 Človeka chvália podľa jeho roz­um­nos­ti, ale zvráteným srd­com budú po­hŕdať.
9 Lepšie je tomu, čo je málo váženým a má sluhu, ako tomu, čo sa robí váženým, hoci ne­má chlieb.
10 Spravod­livý po­zná po­treby svoj­ho dobyt­ka, lež vnút­ro bez­božníkov je neľútost­né.
11 Kto ob­rába svoje pole, má chleba nados­tač, kto sa však zháňa za zbytočnosťami, stratil roz­um.
12 Bez­božník baží za korisťou zlých ľudí, no koreň spravod­livých prinesie úrodu.
13 Do pre­vinenia svojich perí sa chytí ničom­ník, kým spravod­livý sa vy­maní z úzkostí.
14 Z ovocia svojich slov sa každý na­sýti dob­rom a človek do­stane od­platu podľa svojich skut­kov.
15 Bláz­novi sa zdá jeho ces­ta správ­na, lež ten, čo si dá poradiť, je múd­ry.
16 Blázon prejaví svoj hnev hneď, no roz­vážny pre­hliad­ne urážku.
17 Kto šíri prav­du, hovorí, čo je správ­ne, ale falošný svedok hovorí lži.
18 Kto bez­ohľad­ne rozp­ráva, akoby bodal mečom, lež jazyk múd­rych prináša uzdravenie.
19 Prav­divé pery ob­stoja vždy, falošný jazyk však len chvíľku.
20 V srdci tých, čo snujú zlo, je pod­vod, kým v tých, čo šíria po­koj, je radosť.
21 Spravod­livému sa ne­prihodí nijaká ne­právosť, bez­božníci však za­kúsia zlo.
22 Lživé pery sa protivia Hos­podinovi, lež páčia sa mu tí, čo sa ver­ne správajú.
23 Roz­vážny človek skrýva, čo vie, no srd­ce bláz­nov vy­krikuje hlúpos­ti.
24 Ruka usilov­ných bude vlád­nuť, ale lenivosť vedie k nútenej práci.
25 Ne­pokoj v srdci ubíja človeka, lás­kavé slovo ho však po­tešuje.
26 Spravod­livý skúma ces­tu svoj­ho blížneho, ale bez­božníci na svojej ces­te blúdia.
27 Lenivec si ne­upečie svoj úlovok, kým vzác­nym vlast­níc­tvom človeka je usilov­nosť.
28 Na ces­te spravod­livos­ti je život, v smere jej chod­níka ne­smr­teľnosť.