Ekumenický4. Mojžišova22

4. Mojžišova

Numeri

Balák povoláva Bileáma1 Iz­raeliti šli ďalej a utáborili sa na Moáb­skych stepiach v Zajordánsku na­proti Jerichu. 2 Balák, syn Cip­póra, videl všet­ko, čo urobil Iz­rael Amorejčanom. 3 Moábčania sa veľmi zľak­li ľudu, lebo ho bolo mnoho; priam sa zhrozili Iz­raelitov. 4 Moábčania nato po­vedali mid­ján­skym starším: Ten­to dav teraz spus­toší všet­ko, čo je okolo nás, ako vôl spása poľnú zeleň. V tom čase bol moáb­skym kráľom Balák, syn Cip­póra, 5 ktorý vy­slal po­slov k Bileámovi, synovi Beóra, do Petoru, čo leží oproti Veľrieke, do jeho vlast­nej krajiny, aby ho pri­volal. Od­kázal mu: Z Egypta vy­šiel ľud, po­kryl po­vrch zeme a usadzuje sa oproti mne. 6 Poď teda a pre mňa pre­kľaj ten­to ľud, lebo je moc­nejší než ja. Azda ho po­tom porazím a vy­ženiem z krajiny. Viem totiž, že koho požeh­náš, bude požeh­naný, a koho pre­kľaješ, bude pre­kliaty. 7 Moáb­ski a mid­ján­ski starší sa vy­brali na ces­tu a vzali so sebou od­menu za vešt­bu. Keď prišli k Bileámovi, oznámili mu Balákovo želanie. 8 On im po­vedal: Dnes prenocuj­te tu, po­tom vám od­poviem podľa toho, čo mi oznámi Hos­podin. Moáb­ske kniežatá zo­stali u Bileáma. 9 Boh prišiel k Bileámovi a spýtal sa ho: Kto sú tí muži u teba? 10 Bileám od­povedal Bohu: Moáb­sky kráľ Balák, syn Cip­póra, mi ich po­slal s odkazom: 11 Z Egypta vy­šiel ľud a po­kryl po­vrch zeme. Poď teda, pre­kľaj mi ho! Azda ho v boji pre­môžem a vy­ženiem. 12 Boh však po­vedal Bileámovi: Nechoď s nimi, ne­prek­línaj ten­to ľud, lebo je požeh­naný! 13 Keď Bileám ráno vstal, po­vedal Balákovým kniežatám: Choďte do svojej krajiny, lebo Hos­podin mi za­kázal ísť s vami. 14 Moáb­ske kniežatá vstali, prišli k Balákovi a oznámili mu: Bileám sa zdráhal ísť s nami. Balákova opätovná žiadosť15 Balák znova po­slal kniežatá ešte počet­nejšie a vznešenejšie než pred­tým. 16 Prišli k Bileámovi a po­vedali: Tak­to hovorí Balák, syn Cip­póra: Prosím, ne­zdráhaj sa prísť ku mne! 17 Pre­veľmi ťa poc­tím a urobím všet­ko, čo mi po­vieš. Poď, prosím, pre­kľaj ten­to ľud v môj pros­pech! 18 Bileám od­povedal Balákovým služob­níkom: Keby mi dal Balák toľko strieb­ra či zlata, koľko sa zmes­tí do jeho paláca, ani tak ne­môžem pre­stúpiť roz­kaz Hos­podina, svoj­ho Boha, — nič ne­môžem vy­konať! 19 Zo­staňte tu však aj cez noc, aby som sa do­zvedel, čo mi ešte oznámi Hos­podin. 20 V noci prišiel Boh k Bileámovi a po­vedal mu: Ak ťa prišli tí muži volať, vstaň a choď s nimi. Rob však len to, čo ti po­viem. 21 Bileám ráno vstal, osed­lal si os­licu a od­išiel s moábskymi kniežatami. Bileámova oslica22 Jeho od­chod roz­nietil Boží hnev. Hos­podinov an­jel sa mu po­stavil do ces­ty, aby mu pre­kážal v jazde na os­lici. Bileáma sprevádzali aj dvaja jeho sluhovia. 23 Keď os­lica uvidela Hos­podinov­ho an­jela stáť v ceste s vytaseným mečom v ruke, od­bočila z cesty a šla do poľa. Bileám bil os­licu, lebo od­bočila z cesty. 24 Hos­podinov an­jel sa po­stavil na chod­ník medzi vinicami, kde bol múr z jednej i z druhej strany. 25 Keď os­lica znova uvidela Hos­podinov­ho an­jela, pri­tis­la sa k múru a Bileámovi pri­tlačila oň nohu. No Bileám ju znova zbil. 26 Hos­podinov an­jel ho opäť pred­išiel a za­stal na úz­kom mies­te, kde sa nedalo vy­hnúť ani na­pravo, ani naľavo. 27 Keď os­lica uvidela Hos­podinov­ho an­jela, pad­la pod Bileámom. Bileám sa na­hneval a začal biť os­licu palicou. 28 Vtedy Hos­podin ot­voril os­lici ús­ta a ona po­vedala Bileámovi: Čo som ti urobila, že ma už tretík­rát biješ? 29 Bileám jej od­vetil: Svoj­voľne si si počínala voči mne. Keby som mal po ruke meč, hneď by som ťa za­bil. 30 Os­lica sa znova oz­vala: Či nie som tvoja os­lica, na ktorej od­dáv­na až do­dnes jaz­díš? Správala som sa nie­kedy k tebe tak­to? On od­povedal: Nie. 31 Vtedy Hos­podin ot­voril Bileámovi oči, takže za­zrel Hos­podinov­ho an­jela stáť na ces­te s vytaseným mečom v ruke. Bileám sa mu hl­boko po­klonil a padol pred ním na tvár. 32 Hos­podinov an­jel mu po­vedal: Prečo si už trik­rát zbil svoju os­licu? Ja som prišiel, aby som ti pre­kážal v ceste, lebo ťa vedie do záhuby. 33 Os­lica ma videla a trik­rát sa mi vy­hla. Keby sa mi nebola vy­hla, bol by som ťa za­bil a ju by som nechal nažive. 34 Bileám od­povedal Hos­podinov­mu an­jelovi: Zhrešil som, lebo som ne­vedel, že sa mi staviaš do ces­ty, no teraz, ak ti je to proti vôli, vrátim sa. 35 Hos­podinov an­jel však po­vedal Bileámovi: Choď s mužmi, no budeš hovoriť len to, čo ti po­viem. Bileám teda šiel s Balákovými kniežatami. 36 Keď sa Balák o Bileámovom príchode do­počul, vy­šiel mu v ústrety do Ír-Moábu pri Ar­nóne na hranici územia. 37 Balák do­hováral Bileámovi: Či som opätov­ne ne­pos­lal po teba, aby ťa za­volali? Či by som si ťa na­ozaj ne­vedel uc­tiť? 38 Bileám od­povedal Balákovi: Po­zri, teraz som prišiel k tebe. Budem však môcť niečo vôbec po­vedať? Po­vedať môžem len to, čo mi do úst vloží Boh. 39 Po­tom šiel Bileám s Balákom a prišli do Kir­jat-Chucótu. 40 Balák tam obetoval hovädzí dobytok i ovce a po­slal z toho Bileámovi i kniežatám, čo boli s ním. 41 Na­sledujúce ráno Balák vzal so sebou Bileáma a vy­viedol ho na Baálovo po­svät­né náv­ršie Bámot-Baál, od­kiaľ bolo vidieť až na kraj tábora ľudu.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček